od používateľa Viktorrealita » 23 Sep 2025, 08:11
Ambassador
Je potrebné bojovať za slobodu v Kristu a to aj v terajšej dobe, lebo niektorí zo Židov, ktorí sa hlásili ku kresťanom, chceli už na začiatku uvaliť na veriacich z pohanov bremená, ktoré sami nedokázali uniesť, čo je samozrejme pokrytectvom.
Dočítame sa o tom v celej 15 kapitole: skut15:1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho ustanovenia, nemôžete byť spasení.“
Samozrejme týmto by museli veriaci z pohanov dodržiavať celý Mojžišov zákon a k tomu samozrejme patrí hlavne dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. A to je práve to, na čo tak dbali zákonníci a farizeji. No a ako ich Ježiš nazval, každý vie.
Chceli spojiť spásu zo skutkov zákona, so spásou z milosti a vytvoriť nejaké iné, protirečivé evanjelium. Tento boj za pravdu Kristovu, sa viedol už od začiatku a odmietla sa obriezka a teda aj nutnosť dodržiavať celý Mojžišov zákon a samozrejme hlavne s tým spojené dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. Odmietlo sa podmieňovať týmto spásu a boli o to nemalé hádky. Títo chceli zobrať zo sŕdc veriacich tento skutočný odpočinok a pokoj v Kristu. Ak chrám bol zničený, tak týmto Boh dal jasne najavo, že nastala éra novej zmluvy a to v Kristu Ježišovi a teda odpočinok a pokoj, ktorý svet nepozná.
Sloboda v Kristu, nie je sloboda hrešiť, ale je to napĺňanie zákona na rovine Božej a teda z lásky k Bohu, čo je viac, ako ľudské morálne predstavy pri napĺňaní zákona. Zákon pozerá na skutok, ale milosť vyučuje srdce. Vidíme to, na akú rovinu stavia Ježiš napĺňanie zákona. Ježiš ukazuje, že pred Bohom, je aj hriešny úmysel v srdci človeka už hriechom, aj keď ku skutku z nejakého dôvodu ešte nedošlo.
Ježiš vysvetľuje pôvod hriechu a teda hriech vychádza najprv z porušeného srdca. Teda hriešny úmysel a rozhodnutie sa prejaví v hriešnom skutku. Ani keď ku skutku z nejakého dôvodu nedošlo, hriech je stále hriechom v srdci : Mat 5:28 každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj scudzoložil s ňou vo svojom srdci.
Takže hriešne cudzoložné rozhodnutie v srdci človeka predchádza hriešnemu skutku. Aj keď z nejakého dôvodu, ku skutku nedošlo, tak aj tak človek v Božích očiach scudzoložil a má činiť pokánie a nehrešiť. Podobne je to aj s krádežou atd.
Alebo tu: Mat5 31Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list. 32Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.
No Ježiš nikde neučí, že nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, je hriechom. Prečo? No preto, lebo už ho dokonale naplnil na rovine Božej a dal tento svoj odpočinok a pokoj do sŕdc vykúpených. Preto sa to v Novom Zákone nikde nespomína nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, ako hriech v Božích očiach, ale naopak, dobre robiť sa smie aj v sobotu. Teda dodržiavanie, alebo nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku nemôže naplniť v srdci pokoj, ktorý dáva jedine Kristus. On je ten odpočinok a pokoj v srdci! Preto telesný odpočinok a pokoj, nemôže narúšať duchovný odpočinok a pokoj, ktorý je večný.
No niektorí učia tak , že nedodržiavanie správneho siedmeho dňa telesného odpočinku, je porušenie zákona a teda hriechom. Týmto vytvárajú nepokoj a pochybnosti v srdciach veriacich v Krista o svojej spáse. Tam kde sa straca istota spásy v Kristu a to kvôli nedodržiavaniu dňa telesného odpočinku, tak sa stráca radosť a pokoj. Následne tam prichádza flustrácia a nepokoj. No pravé evanjelium Ježiša Krista je radostná správa od Boha, ktorá dáva do sŕca odpočinutie, pokoj a radosť.
Preto učenie, ktoré podmieňuje spásu dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, je iné evanjelium, ktoré už neprináša pokoj a radosť. Myslím si, že učenie adventizmu sú nejaké pozostatky tohto učenia, kde sa spája spása z milosti so spásov zo skutkov zákona. Učia – áno spasení sme z milosti - ale aj. To pridané - ale aj, je už ako celok iné evanjelium. Je to aj vidieť v učeniu KC, SJ a pod. Lebo dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, alebo nejakých márnych tradícii a nariadení, nemôže dať do srdca skutočný odpočinok a pokoj, ktorý je jedine v Kristu.
Čo je viac - zasvätiť siedmy deň Bohu a to tým, že telesne nepracujem a následne neustále pochybovať, či som ho správne dodržal, alebo zasvätiť celý svoj život Bohu v istote spásy, lebo iba vtedy má človek už večný pokoj a radosť v Kristu Ježišovi.
Ambassador
Je potrebné bojovať za slobodu v Kristu a to aj v terajšej dobe, lebo niektorí zo Židov, ktorí sa hlásili ku kresťanom, chceli už na začiatku uvaliť na veriacich z pohanov bremená, ktoré sami nedokázali uniesť, čo je samozrejme pokrytectvom.
Dočítame sa o tom v celej 15 kapitole:[b] skut15:1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho ustanovenia, nemôžete byť spasení.“[/b]
Samozrejme týmto by museli veriaci z pohanov dodržiavať celý Mojžišov zákon a k tomu samozrejme patrí hlavne dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. A to je práve to, na čo tak dbali zákonníci a farizeji. No a ako ich Ježiš nazval, každý vie.
Chceli spojiť spásu zo skutkov zákona, so spásou z milosti a vytvoriť nejaké iné, protirečivé evanjelium. Tento boj za pravdu Kristovu, sa viedol už od začiatku a odmietla sa obriezka a teda aj nutnosť dodržiavať celý Mojžišov zákon a samozrejme hlavne s tým spojené dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. Odmietlo sa podmieňovať týmto spásu a boli o to nemalé hádky. Títo chceli zobrať zo sŕdc veriacich tento skutočný odpočinok a pokoj v Kristu. Ak chrám bol zničený, tak týmto Boh dal jasne najavo, že nastala éra novej zmluvy a to v Kristu Ježišovi a teda odpočinok a pokoj, ktorý svet nepozná.
Sloboda v Kristu, nie je sloboda hrešiť, ale je to napĺňanie zákona na rovine Božej a teda z lásky k Bohu, čo je viac, ako ľudské morálne predstavy pri napĺňaní zákona. Zákon pozerá na skutok, ale milosť vyučuje srdce. Vidíme to, na akú rovinu stavia Ježiš napĺňanie zákona. Ježiš ukazuje, že pred Bohom, je aj hriešny úmysel v srdci človeka už hriechom, aj keď ku skutku z nejakého dôvodu ešte nedošlo.
Ježiš vysvetľuje pôvod hriechu a teda hriech vychádza najprv z porušeného srdca. Teda hriešny úmysel a rozhodnutie sa prejaví v hriešnom skutku. Ani keď ku skutku z nejakého dôvodu nedošlo, hriech je stále hriechom v srdci : [b]Mat 5:28 každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj scudzoložil s ňou vo svojom srdci.[/b]
Takže hriešne cudzoložné rozhodnutie v srdci človeka predchádza hriešnemu skutku. Aj keď z nejakého dôvodu, ku skutku nedošlo, tak aj tak človek v Božích očiach scudzoložil a má činiť pokánie a nehrešiť. Podobne je to aj s krádežou atd.
Alebo tu:[b] Mat5 31Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list. 32Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.[/b]
No Ježiš nikde neučí, že nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, je hriechom. Prečo? No preto, lebo už ho dokonale naplnil na rovine Božej a dal tento svoj odpočinok a pokoj do sŕdc vykúpených. Preto sa to v Novom Zákone nikde nespomína nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, ako hriech v Božích očiach, ale naopak, dobre robiť sa smie aj v sobotu. Teda dodržiavanie, alebo nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku nemôže naplniť v srdci pokoj, ktorý dáva jedine Kristus. On je ten odpočinok a pokoj v srdci! Preto telesný odpočinok a pokoj, nemôže narúšať duchovný odpočinok a pokoj, ktorý je večný.
No niektorí učia tak , že nedodržiavanie správneho siedmeho dňa telesného odpočinku, je porušenie zákona a teda hriechom. Týmto vytvárajú nepokoj a pochybnosti v srdciach veriacich v Krista o svojej spáse. Tam kde sa straca istota spásy v Kristu a to kvôli nedodržiavaniu dňa telesného odpočinku, tak sa stráca radosť a pokoj. Následne tam prichádza flustrácia a nepokoj. No pravé evanjelium Ježiša Krista je radostná správa od Boha, ktorá dáva do sŕca odpočinutie, pokoj a radosť.
Preto učenie, ktoré podmieňuje spásu dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, je iné evanjelium, ktoré už neprináša pokoj a radosť. Myslím si, že učenie adventizmu sú nejaké pozostatky tohto učenia, kde sa spája spása z milosti so spásov zo skutkov zákona. Učia – áno spasení sme z milosti - ale aj. To pridané - ale aj, je už ako celok iné evanjelium. Je to aj vidieť v učeniu KC, SJ a pod. Lebo dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, alebo nejakých márnych tradícii a nariadení, nemôže dať do srdca skutočný odpočinok a pokoj, ktorý je jedine v Kristu.
Čo je viac - zasvätiť siedmy deň Bohu a to tým, že telesne nepracujem a následne neustále pochybovať, či som ho správne dodržal, alebo zasvätiť celý svoj život Bohu v istote spásy, lebo iba vtedy má človek už večný pokoj a radosť v Kristu Ježišovi.
