[quote=Neregistrovaný post_id=22640 time=1769330912]
Označovanie za ovce považujem za dehonestujúce. Ovce nevedia nič, nevedia aký zámer má s nimi pastier, nepodieľajú sa na žiadnom rozhodovaní, neoplývajú rozumom, nedokážu ovplyvniť svoj osud. Sú úplne vydané na milosť pastiera. [/quote]

Ako ovce počujú na hlas svojho pastiera a nasledujú ho, tak práve z toho poslušného nasledovania a závislosti na svojom pastieri, tak z toho je aj ten prívlastok pre veriacich v Krista. Teda vykúpení nasledujú Krista, ako ovce svojho pastiera. To nie je prirovnanie veriacich k zvieraťu.

Nič nie je na tom dehonestujúce, ak Ježiš Kristus, je prirovnaný k Baránkovi, ktorý sa obetuje za naše hriechy na kríži. Je teda Baránkom Božím. Alebo aj iné prívlastky: Ježiš - chlieb života, svetlo sveta, dvere k ovciam, skalou spasenia, uhoľným kameňom. Alebo má meno : [b]Izaiáša 9:6 Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja.[/b]

Ježiš je Immanuel – s nami Boh, je Alfou a Omegou - prvý a posledný - počiatok i koniec, čo sú Božie atribúty. Je Spasiteľom, ktorý nás vykúpil svojou krvou.

[quote]Ďalšie podobenstvo, ktoré má znepokojuje je o desiatich pannách. Ukazuje, že náboženstvo nie je o radosti ale o strachu. Čo ak ma Ježiš "vyhodí" von za dvere?
[/quote]
To, že nevieme času príchodu Pána, tak máme neustále bdieť. Teda nežiť v hriechu a donášať plody – skutky viery a ovocie Ducha. Ak vykúpený zhreší, tak nech činí pokánie zo svojho hriechu a činí tak, aby bol hodný svojho povolania v Kristu. Milosť ho vyučuje a zdokonaľuje, aby bol pripravený na príchod Pána. Výstrahy pred hriechom, pred lenivosťou donášať plody, trestanie, napomínanie aj švihanie, je súčasťou udržiavania Bohom, aby sme boli pokorní, bdeli a boli opatrní. To je prejav starostlivosti Otca na nebesiach o svoje deti, aby nikto neostal za dverami. Lampy v srdciach vykúpených majú horieť - bdieť a to až do príchodu Pána, aby sa nestalo sa, že pri príchode Pána nás najde nepripravených a lampy zhasnuté starosťami o tento život. Bdenie je nenechať lampy cele vyhasnúť a mať dostatok oleja, aby svietili až do príchodu Pána. Výstrahy, napomínania, karhania nepopierajú istotu spásy v Kristu, ale ukazujú opateru Otca o svoje deti, aby nezahynulo ani jedno z nich a všetci vošli na svadbu. Boh, koho miluje, toho aj trestá, napomína a karhá, čo je súčasťou udržiavania.

Ak je v srdci vykúpeného istota spásy v Kristu, tak tam je aj spravodlivosť, radosť a pokoj vo Svätom Duchu. Iba vtedy strach mizne, lebo vykúpený verí Božiemu zasľúbeniu, ktoré je pevné v Kristu Ježišovi. Nie z vlastnej moci sa udrží až do konca, ale z milosti a moci zvrchovaného Boha, lebo niet nikoho, kto by ho vytrhnul z rúk najvyššieho a to proti Božej vôli. To ale neznamená, že nemáme bdieť.

No a k tomu náboženstvu

Kristus nezaložil žiadné náboženstvo, ktoré by podmieňovalo spásu členstvom v nejakej viditeľnej cirkvi - XY a plnením svojích vlastných naradení a márnych tradícii. Ježiš buduje svoju cirkev, ktorá sa buduje na skale. No a tou skalou je Kristus zjavený Otcovým Svätým Duchom v srdciach vykúpených. Tí všetci tvoria jeho cirkev. Kto všetko to je a kde všade sa vykúpení nachádzajú, tak to vie jedine Boh. Evanjelium sa má z nášho pohľadu zvestovať všetkým ľuďom. Jedným je to na spasenie a iným sa stane Kristus kameňom úrazu. Ale z Božieho pohľadu, je evanjelium určené iba jeho vyvoleným, lebo iba oni majú od Otca schopnosť ušami počuť, srdcom rozumieť, že evanjelium je Pravda Božia a uveriť spasiteľnou vierou.

Zapísanie do knihy života - vyvolenie, oživenie srdca Bohom, siatie semena Ducha – Slova evanjelia, do srdca vykúpeného, tak to všetko predchádza viere. To, že srdce je už oživené Bohom a teda schopné počuť a už vedieť, že to evanjelium čo počuje, je Pravda a život, tak prichádza spasiteľná viera, ktorou sa to semeno zakorení a vyrastie v srdci už dobrý strom – večné vedomie života v Kristu. Vtedy už v srdci zavládne radosť a pokoj. Až následne vôľa vynáša na povrch plody dobrého stromu – skutky viery a ovocie Ducha na Božiu slávu, lebo z Božieho dobrého semena – Slova evanjelia plného lásky v Božej milosti, tento strom vyrástol. Boh takýto strom aj udžiava, orezuje, okopáva, vyživuje a chráni, aby donášal, čo najviac ovocia. To je súčasťou udržiavania Bohom. No a na konci, keď ho svormuje, tak ho zanesie do svojej záhrady v nebesiach.

Teda to, kto je zapísaný do knihy života – vyvolený, teda komu je evanjelium určené, je pred nami skryté. Tento fakt nikomu nebráni vo zvestovaní evanjelia všetkým ľuďom a na svedectvo všetkým národom. Preto nikto nemôže súdiť osobu a ukazovať prstom na iného – tak tento je Bohom vyvolený a toho Boh necháva vo svojích hriechoch. Kto pochybuje o svojom spasení, tak ešte vierou neprijal to Božie zasľúbenie večného života a teda neprijal to dokonalé dielo Božej milosti na kríži za všetky svoje hriechy, aby mohol činiť pokánie zo svojích hriechov a následne mohol žiť život na slávu Boha – teda bdieť, aby jeho lampa horela až do príchodu Pána.

Čo sa týka viditeľných cirkví
Súčasťou viditeľných cirkví a zborov , ktorí nasledujú Krista, sú znovuzrodení veriací, hľadajúci, neveriaci, z ktorých niektorí aj Božím oživujúcim zásahom uveria, ale sú tam aj falošní – pokrytci. Z nášho pohľadu vidíme jednotlivé viditeľné cirkvi a zbory, ako všeobecnú cirkev na Zemi. Ale Boh nemá všeobecný pohľad a presne vie o každom osobne, ktorých si vyvolil a ktorých aj oživí svojím Svätým Duchom, aby sa stali súčasťou zatiať neviditeľnej cirkvi Kristovej, ktorá sa ukáže, ako nevesta svojho ženícha, až pri jeho príchode.

Vykúpený má osobný vsťah s Bohom. Teda znovuzrodený - vykúpený v Kristu vie, že už má večný život. Bez istoty spásy v Kristu, niet pokoja ani radosti v srdci človeka, ale len pochybnosti a nepokoj. Absentuje nekonečná vďačnosť a láska, ktorá má byť jediným motívom pri nasledovaní Krista. Kto má pochybnosti, tak to znamená, že vierou ešte neprijal evanjelium pokoja a radosti – zasľúbenie večného života. Viera totiž nepozná pochybnosti, lebo skrze spasiteľnú vieru, pôsobí moc evanjelia v Bohom oživenom srdci človeka.

Označovanie za ovce považujem za dehonestujúce. Ovce nevedia nič, nevedia aký zámer má s nimi pastier, nepodieľajú sa na žiadnom rozhodovaní, neoplývajú rozumom, nedokážu ovplyvniť svoj osud. Sú úplne vydané na milosť pastiera.
Podobný "faul" použil Ježiš v interakcii so ženou nežidovského pôvodu v Mar.7, kedy ju prirovnal ku psom/šteňatám. V našej kultúre máme ku psom kladný vzťah, ale pes bol hanlivý výraz.
Ďalšie podobenstvo, ktoré má znepokojuje je o desiatich pannách. Ukazuje, že náboženstvo nie je o radosti ale o strachu. Čo ak ma Ježiš "vyhodí" von za dvere?

[quote=Neregistrovaný post_id=22603 time=1766906624]
Nevieš nič o mojej skúsenosti. Podobenstvo o rozsievačovi neprináša odpoveď prečo ľudia odchádzajú. Svoju pravdu majú tí, ktorí v cirkvi ostávajú. Nechcú počuť skutočnú pravdu, lebo majú na všetko odpoveď v Biblii. Ty si ukážkový príklad zaslepeného veriaceho.
[/quote]
Ježiš povedal prečo niektorí neveria: [b]Ján 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.
[/b]
Prečo niektorí ľudia tvrdia, že prestali veriť Kristu – Bohu? Dá sa aj povedať, že z Božieho pohľadu ani neodpadli od Krista, lebo ani nemali od čoho odpadnúť, keďže nikdy neboli skutoční veriaci v Krista, nikdy neboli deťmi Božími, narodení z Boha – z Ducha.[b] Ján 8 47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha. [/b]

Vyzerá to, že to ich tvrdenie, že verili Kristu – Bohu, bolo len ich tvrdenie a nič viac. To Slovo evanjelia sa nezakorenilo v ich srdci, alebo verili inému evanjeliu, ktoré nemá moci. Ak pravé evanjelium sa nezakorenilo, tak sa nezakorenilo preto, lebo srdce nebolo pripravené na zasiatie toho semena Ducha – Slova evanjelia. V takom srdci boli na najvyšších miestach iné priority a nevládol tam Kristus svojím Slovom – Duchom. Ak v už znovuzrodenom srdci kraľuje a teda je na najvyššom mieste Kristus a všetko ostatné, je mu podriadené a srdce už vstúpilo do kráľovstva spravodlivosti, pokoja a radosti v Duchu Svätom, tak nie je možné, aby takéto srdce z nejakého dôvodu zatúžilo odvrhnúť túto radosť a pokoj v Kristu, teda odvrhnúť zasľúbenie večného života v spoločenstve s milovaným Bohom.

Ak niektorí tvrdia, že odpadli od Krista, tak je to len ich pokrytecké tvrdenie, že verili v Krista a nič viac. Spasiteľná viera v Krista sa vždy prejaví na skutkoch viery a ovocí Ducha. Je to podobné, ako keď niekto tvrdí, že má lásku, ale ak skutky lásky absentujú, tak to znamená len jedno, že lásku v srdci nemá a je to len jeho pokrytecké tvrdenie, že má lásku a nič viac. Ak nevidieť následky, tak niet ani príčiny. Ale ak existuje príčina - láska, tak sa vždy prejaví na následku – čo sú skutky lásky. No a skutky lásky, sa vždy prejavia v sebazaprení a obetovaniu sa pre iného.

Aby láska Božia v Božej milosti – v Slove evanjelia, mohla pôsobiť v srdci človeka, tak najprv musí srdce to Slovo prijať spasiteľnou vierou. No a ovocím Ducha vychádzajúceho z takejto viery, je v prvom rade láska. Takejto viere predchádza schopnosť srdca vedieť, že to, čo počuje – slovo evanjelia, je Pravdou Božou a životom. Tomu sa hovorí, že srdce je oživené Otcom na nebesiach – preorané a pripravené ,aby bolo schopné vnímať, to semeno Ducha - Slovo. Teda srdcu sú dané od Otca uši na to, aby to počulo - rozumelo, že je to Pravda Božia a uverilo spasiteľnou vierou. Ak to semeno Ducha - Slovo, dopadne do srdca spasiteľnou vierou, tak sa aj zakorení. Rozhodujúce je teda zakorenenie toho semena v srdci a tomu predchádza príprava pôdy, aby bola dobrá na zasiatie toho semena. Všetko sa to deje z Božej moci!

"Tvoja skúsenosť len potvrdzuje to, čo Ježiš hovorí v podobenstve o rozsievačovi. Teda to potvrdzuje ďalšie jeho slová, že nikto nepríde ku Kristu, ak mu to nie je dané, alebo, ak ho nepritiahne Otec na nebesiach"

Nevieš nič o mojej skúsenosti. Podobenstvo o rozsievačovi neprináša odpoveď prečo ľudia odchádzajú. Svoju pravdu majú tí, ktorí v cirkvi ostávajú. Nechcú počuť skutočnú pravdu, lebo majú na všetko odpoveď v Biblii. Ty si ukážkový príklad zaslepeného veriaceho.

[quote=Neregistrovaný post_id=22596 time=1766663434]
Majú to v živote ťažšie veriaci alebo neveriaci? Ako bývalý veriaci a v súčasnosti agnostik to môžem porovnať zo svojej skúsenosti.[/quote]

Tvoja skúsenosť len potvrdzuje to, čo Ježiš hovorí v podobenstve o rozsievačovi. Teda to potvrdzuje ďalšie jeho slová, že nikto nepríde ku Kristu, ak mu to nie je dané, alebo, ak ho nepritiahne Otec na nebesiach. Teda zjavenie v oživenom srdci Otcom na nebesiach, kto je to Ježiš, je rozhodujúce pre spásu. Tí všetci, ktorých Otec dáva zo sveta Kristu neodpadávajú od Krista, ale Boh ich udrží a to až do konca. Každého, ktorého Otec dal zo sveta Kristu, tak aj príjde k nemu a nikoho z tých, ktorých mu dal Otec, Ježiš nevyženie von. Všetko, je všetko a to podľa vyvolenia Otcom[b]. Ján 6,37 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von Jána 6:65 A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.
Skúsim to rozviesť[/b]

Teda semeno – Slovo evanjelia, sa rozsievačmi seje všade naokolo a to po celom svete. Úlohou rozosievačov, je siať všade, na svedectvo všetkým národom a nerozlišovať, komu áno a komu nie. Ale z pohľadu Otca a jeho vyvolenia, ktoré je pred nami skryté, je to semeno Ducha – Slovo evanjelia určené na siatie, do už Otcom vopred pripravenej zeme – dobrej zeme, teda do srdc tých, ktorých Otec dáva zo sveta Kristu a ktorých srdcia predtým oživil a teda dal im uši na to, aby počuli a vedeli, že to, čo počujú, je Pravda a život. Preto aj uveria spasiteľnou vierou v Krista.

Ak vidíme z podobenstva, tak to semeno – Slovo sa seje do srdc mnohých a aj prijimajú ho mnohí. No je tu priepastný rozdiel a to medzi tými, ktorí majú zem v srdci vopred pripravenú – oživenú Otcom na nebesiach a to na siatie práve toho semena Ducha – Slova evanjelia a tými, ktorí prijimajú to Slovo do srdca, no z rôzných vlastných motívov a pohnútok - povrchne. Teda títo nemajú srdce vopred pripravené Otcom na nebesiach, aby bola zem dobrá na zasiatie toho semena. Ich srdcia sú tvrdé, ako skala, iné, pevné ako cesta, iné plné tŕnia – pýchy, mamonu, starostí o tento život atd.

Je jasné, že to semeno sa tam nezakorení. Každý múdry hospodár o tom vie a vždy seje, do vopred pripravenej zeme. Boh je múdry hospodár. No a preto aj Boh očakáva úžitok na svoju chválu a to na zemi, ktorú vopred pripravil, aby bola dobrá – oživená. Jeden donáša viacej, iný menej, ale všetci, ktorí majú v srdci už Otcom pripravenú – dobrú zem, tak donášajú aj plody. Preto to semeno Ducha – Slovo evanjelia, ktoré sa prirodzene v takej zemi aj zakorení, tak donáša aj dobré plody, lebo to Božie semeno je dobré, plné lásky v Božej milosti.

No a niektorí nemajú zem v srdci pripravenú Otcom na nebesiach – lebo nie sú z jeho oviec.

[b]Mar4 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.

13 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?

14 Rozsievač seje slovo. 15 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. 16 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, 17 lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. 18 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, 19 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku. 20 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.
[/b]
Ten, ktorého Otec na nebesiach pritiahne ku Kristu, ten aj uverí spasiteľnou vierou a toho aj Boh udrží. Svoje postavenie voči Bohu, teda to, že je dieťa Božie nestráca a zase znovu získava dookola, ako na hojdačke. Zasľúbenie Božie, je pevné Božiemu semenu. Boh vidí svoje semeno, lebo ich splodil, aby sa znovuzrodili zo Svätého Ducha - z Boha!

Majú to v živote ťažšie veriaci alebo neveriaci? Ako bývalý veriaci a v súčasnosti agnostik to môžem porovnať zo svojej skúsenosti. Samozrejme podstatnú rolu hrá prostredie, v ktorom sa človek nachádza. Veriaci žije vo svojej bubline obklopený podobne zmýšľajúcimi spoluveriacimi. Podpora spoločenstva je významný psychologický faktor aj vedomie v nadprirodzenú bytosť, ktorá vedie tvoj život. Modlitebné stretnutia, bohoslužby, spoločné výlety takisto pomáhajú pri naplnení potrieb. Už len kvôli tomu sa vyplatí byť veriaci, pokiaľ spoločenstvo funguje a človek sa necíti byť medzi veriacimi stratený či prehliadaný.
Odpadnutím človek riskuje, že toto všetko stratí. Pokiaľ má v rodine veriacich, tak stratí aj podporu rodiny vo väčšine prípadov. Ocitá sa v sociálnej izolácii. Čo je nebezpečné. Môžu nasledovať psychické problémy, depresie. Preto je odporúčané nájsť si priateľov, ktorí podobne zmýšľajú. Ideálne nie z radov veriacich, ktorí budú mať snahu ťa naspäť priviesť. To nebude fungovať z dlhodobého hľadiska. Keďže doteraz žil v nádeji vo večný život, teraz sa jeho myseľ musí sústrediť na prítomnosť. Zároveň sa cíti slobodnejší. Nemá nad sebou veľkého brata či nebeského policajta. Nie je viazaný cirkevnými nariadeniami. To neznamená, že si robí čo chce. Morálne a etické pravidlá dodržuje aj bez toho, aby riskoval večný život. Nemusí mať ale výčitky svedomia, keď si v sobotu dopoludnia ide do obchodu. Alebo keď je bývalý katolík a nejde na spoveď. Či prestane ďakovať za jedlo alebo za "požehnanie" bez toho, aby očakával boží trest. Každý si je zodpovedný za to ako bude žiť svoj život. Môžem byť celý život sebec a zároveň aktívny veriaci. To isté platí aj o neveriacich. Dôležité je si uvedomiť, že nežijem iba pre seba.

[quote=Neregistrovaný post_id=22544 time=1765699751]
Veriaci často zamieňajú pojmy ateista a antiteista. Niektorí dokonca používajú termín "militantný ateista". Antiteista považuje náboženstvo za škodlivé a zhubné pre spoločnosť.
Agnostik nemusí byť ateista. Netvrdí, že Boh neexistuje. Ale neverí, respektíve nie je presvedčený o jeho existencii. Zjednodušene povedané, je presvedčený, že existenciu a neexistenciu Boha nie je možné dokázať.
Skeptik je vo všeobecnosti človek, ktorý pochybuje a odmieta tvrdenia a viery, kým nedôjde k dostatočne presvedčivému tvrdeniu či dôkazu, ktoré tento názor či vieru podporí. Neaplikuje sa iba na náboženstvá, ale aj na pseudovedu, nadprirodzené udalosti či konšpiračné teórie.
Apateista je spojením slov teista a apatia. Je to niekto, kto má otázku viery či neviery v Boha úplne "na háku ". Vôbec ho nezaujíma hľadať na to odpoveď, niečo v tomto smere prijímať či odmietať. Je to teda skôr o postoji, než o viere či názore. [/quote]

Rôzne odtiene bezbožnosti a to z pohľadu človeka, je z pohľadu Boha, vždy len odsúdenia hodnou bezbožnosťou. Iba v Kristu je život – spravodlivosť, odpočinutie, radosť a pokoj vo Svätom Duchu

[quote] Ďalší známy výrok: "Rozdiel medzi veriacim a ateistom je minimálny. Veriaci neverí na 4999 božstiev, ateista o jednoho naviac."[/quote]

Zvrchovaný Boh je len jeden. Zjavil sa nám a to v absolútnej jednote osoby Otca, Syna a Ducha Svätého. To Otcove Slovo, ktoré je semenom Svätého Ducha, tak to Slovo sa stalo telom – Synom Božím - Ježišom Kristom. Takto sa prejavila Božia láska k svojmu ľudu a Boh sa stal aj človekom, aby zišiel vo smrteľnom tele k nám, aby doniesol dokonalú obeť za hriechy svojho ľudu raz a navždy. To Božie Slovo - Slovo evanjelia Ježiša Krista, je semenom Svätého Ducha a to Slovo sa zasieva rozsievačmi do oživených sŕdc vykúpených. Takto Otec plodí svoje deti svojím semenom Svätého Ducha – Slovom evanjelia Ježiša Krista, aby sa v ich srdciach z tohoto semena vzkriesilo večné vedomie života v Kristu, na slávu Boha. Takto sa zo Svätého Ducha rodia deti Božie a volajú k Bohu - Otec.

Čo sa týka náboženstiev, tak Ježiš Kristus nezaložil žiadne náboženstvo, ktoré stojí na dodržiavaní svojich vlastných nariadenia tradícii a ktorými podmieňuje spásu. Ježiš Kristus buduje svoju cirkev. ktorá je zbudovaná na skale a tou skalou je Kristus zjavený srdciach vykúpených Otcom na nebesiach. Kto všetko tvorí jeho cirkev, tak to vie jediné Boh, ktorý jediný vie, v ktorých srdciach kraľuje svojím živým Slovom – Duchom. V tomto čase milosti sú jeho vykúpení roztrúsení medzi národmi celého sveta a to v rôznych cirkvách, ktoré nasledujú Krista, ale aj mimo nich. Preto celkový obraz jeho nevesty je z pohľadu človeka skrytý, lebo zapäčatenie Svätým Duchom zasľúbenia, je viditeľné iba Bohu.

Až pri príchode Krista zvolá všetkých, ktorí sú jeho a aj tých, ktorí zomreli v Kristu a až vtedy sa ukáže nevesta Baránkova, čistá a bez poškvrny – cirkev Ježiša Krista. Až vtedy sa ukáže celý obraz nádhernej nevesty Baránkovej. Ježišova cirkev nebude mať chýbajúcich členov. Ktorých vzkriesi z duchovnej smrti, tých aj udrží a dôjdu k spáse a teda budú mať účasť na večnosti v spoločenstve so Svätým a teda zvrchovaným Bohom.

[quote]
Hitchens kedysi napísal :
"Náboženstvo nie je o viere v Boha. Náboženstvo je o viere v to, čo Vám Boh prikazuje urobiť." [/quote]

Veriť živému Bohu, je veriť jeho - Slovu. Boh sa stotožňuje a identifikuje vo svojom Slove. Absolútna jednota pôsobenia osoby Otca, Syna a Ducha Svätého je pre nás jedným a tým istým Bohom. Preto veriť Bohu je veriť Božiemu Slovu a to Otcove Slove je Ježiš Kristus. Preto veriť Kristu je veriť Otcu, lebo On je to Otcove Slovo, ktoré sa stalo telom. Otec sa stotožňuje v Kristu. Ten, kto len hovorí, že verí v existenciu Boha, ale ignoruje jeho slovo a činí opak toho, čo Boh povedal, je rovnakou bezbožnosťou, ako u toho, kto tvrdí, že neverí v existenciu Boha.

Rôzné dôvody, prečo neveriť v existenciu zvrchovaného a Svätého Boha, alebo neveriť Bohu, je len výhovorka padlého človeka, aby mohol žiť nezávisle na Bohu a teda hrešiť. Aj keď ponuka spásy je pre každého, tak prijmú ju len oživené srdcia Otcom na nebesiach, lebo podľa Božieho vyvolenia, ktoré je pred nami skryté, im Boh dal uši na to, aby vedeli, že zvesť evanjelia je Pravda a život a teda prijímajú túto milosť spasiteľnou vierou.
Preto Boh podľa svojho vyvolenia milosťou, ktoré je pred nami skryté, tak zasiahne a oživí srdce človeka, aby dokázalo vnímať svetlo Božieho Slova a uveriť spasiteľnou vierou, aby skrze Krista prišiel do večnosti k Otcu.

To čo nedosiahol človek svojou vôľou, ani narodením podľa tela, ani rozumom,ani vzdelaním, ani postavením atd. , no Božie vyvolenie milosťou vždy dosiahlo. Prečo Bože vyvolenie dosiahlo? No preto, lebo iba Boh oživuje, kriesi do nového života koho chce a kedy chce, aby srdce bolo schopné vnímať svetlo Božieho slova a uveriť spasiteľnou vierou v pravého Krista.

Veriaci často zamieňajú pojmy ateista a antiteista. Niektorí dokonca používajú termín "militantný ateista". Antiteista považuje náboženstvo za škodlivé a zhubné pre spoločnosť.
Agnostik nemusí byť ateista. Netvrdí, že Boh neexistuje. Ale neverí, respektíve nie je presvedčený o jeho existencii. Zjednodušene povedané, je presvedčený, že existenciu a neexistenciu Boha nie je možné dokázať.
Skeptik je vo všeobecnosti človek, ktorý pochybuje a odmieta tvrdenia a viery, kým nedôjde k dostatočne presvedčivému tvrdeniu či dôkazu, ktoré tento názor či vieru podporí. Neaplikuje sa iba na náboženstvá, ale aj na pseudovedu, nadprirodzené udalosti či konšpiračné teórie.
Apateista je spojením slov teista a apatia. Je to niekto, kto má otázku viery či neviery v Boha úplne "na háku ". Vôbec ho nezaujíma hľadať na to odpoveď, niečo v tomto smere prijímať či odmietať. Je to teda skôr o postoji, než o viere či názore.

Hitchens kedysi napísal :
"Náboženstvo nie je o viere v Boha. Náboženstvo je o viere v to, čo Vám Boh prikazuje urobiť."

Ďalší známy výrok: "Rozdiel medzi veriacim a ateistom je minimálny. Veriaci neverí na 4999 božstiev, ateista o jednoho naviac."

[quote=Neregistrovaný post_id=22537 time=1764664309]
Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).[/quote]

U Ateistu takéto niečo nemôže pôsobiť, lebo koniec tohoto života je u neho konečná. Milosť Božia nevyučuje a nezdokonaľuje neveriaceho. Ak prídu na neho choroby, utrpenie, tak beznádej, flustrácia nevyučuje a nezdokonaľuje takého človeka. Naopak: [b]Rim 8,28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.[/b]

Ak všetko pôsobí na dobré, tak aj utrpenia, ktoré Boh dopúšťa a to aj na svoje deti, tak v konečnom dôsledku u nich to všetko pôsobí na dobré a teda to ich zdokonaľuje, formuje, napráva, prináša pokoru, aby nezahynulo ani jedno z nich, ale malo večný život. A to je to dobré – zasľúbenie večného života. Lebo vykúpený v dostatku ďakuje Bohu a choroby a utrpenia prinášajú pokoru, aby v srdci nezavládla pýcha a mamon.

Boh nedopúšťa utrpenia nad naše sily, aby sme mohli zniesť a dáva aj východisko z nich. No dôležité je to zasľúbenie večného života v Kristu Ježišovi, lebo práve to dáva srdcu silu a to aj v utrpení, úskostiach, chorobách, ale aj v dostatkú, aby sme mu ďakovali vo všetkom. To svetlo Božieho zasľúbenia svieti do tmy a osvetľuje všetko naokolo a tak tma nepohltí srdce vykúpeného.

Utrpenia tohto života sú dočasné, ale život v Kristu je večný.To znamená, že dočasné utrpenia tohoto života sa nedajú ani len porovnať s večným životom v spoločenstve s Bohom. Ako sa dá porovnať život človeka na Zemi s večnosťou v spoločenstve z Bohom? Prave taký život nám Boh zasľúbil v Kristu Ježišovi. No a to, že Boh, ktorý to zasľúbil, je zvrchovaným, mocným a Svätým Bohom, tak to, čo zasľúbi, aj vykoná a nikto mu to nemôže prekaziť, aby sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

[quote]Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví. [/quote]

Ako to bude po telesnej smrti, tak ten rozdiel medzi veriacim v Krista a ateistou, je ako rozdiel medzi svetlom a tmou. Veriaci v Krista už teraz prešiel zo smrti do večného života. Telesná smrť na tomto stave už nič nemení. Preto ani utrpenia ho nepremôžu, lebo v Kristu zvíťazil nad druhou smrťou. Kristus porazil smrť – je víťaz a teda všetci, ktorí sú v Kristu, sú víťazmi nad druhou smrťou. Písmo prirovnáva telesnú smrť k spánku. No a definícia toho, čo je to život, je životom vo večnom spoločenstve s Bohom. Všetko, čo je mimo tohto spoločenstva s Bohom je druhou smrťou - von vyhodení.

Písmo nám zjavuje, že tí, ktorí nie sú pod milosťou, tak idú na súd a to podľa svojích skutkov. To znamená, že ich nemôže čakať len nejaká neexistencia, lebo zmysel súdu a to podľa skutkov, by sa týmto stratil. Peklo, je v podstate existencia mimo spoločenstva z Bohom a teda nebudú mať účasť na Božej sláve.

V Písme sa často vyskytuje pojem v súvislosti s vyhodením do tmy - plač a škrípanie zubami - peklo. Ak ich budú vidieť v kráľovstve Božom a seba von vyhodených a teda mimo toho kráľovstva, tak:

[b]Luk 13,28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

Mat13, 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.[/b]

[quote=Host post_id=22536 time=1764655448]
Tak velmi by sme chceli aby nám Boh požehnával aby sme boli zdraví a šťastný až do smrti. Modlitba a viera fungujú ale nie tak ako si to predstavujeme. Samozrejme občas prídu správy z Bangladéže kde mrtvi chlapec vstane a ožije. Vôbec to nerozporujem ale spraviť s toho kázeň a dávať to ako vzor je síce inšpirujúce ale niekto kto to zoberie zjednodušene bude takéto správanie od Boha ocakávať. Vieme aký vzťah mal chlapec s Bohom? Vieme aký vzťah má s Bohom môj priatel ktorý ochorel na rakovinu alebo další ktorý sa práve rozvádza? Nevieme nič a chceme do toho hovoriť a súdiť. Nevieme čo ho trápi čím si prechádza a akú úlohu zohráva v jeho živote táto skúsenosť.
[/quote]

Věřit v Boha, který se ale v můj (lidský ) prospěch v tomto životě nijak neprojevuje je [b]deismus[/b].
Tedy že Bůh jako hodinář pečlivě stvořil vesmír i život na něm a díky Němu to vše setrvává v pohybu a naživu, ale do toho nijak nezasahuje.

Ale
Bible se jak ve staré smlouvě s Izraelem vyjadřuje o Bohu jako o aktivním, který ty, se kterými má smlouvu nenechá ve štychu, dokud oni budou dodržovat svoje a naopak jim to osladí když se na něj vykašlou.
V evangeliích zase Ježíš představuje Boha, který, když ho požádáte, tak vám dá a odpoví uzdraví vyslyší. Na znamení toho dělá zázraky a divy a ještě i učedníci a pak apoštol Pavel v tomto rozšiřování evangelia takto pokračují.

Popis Boha v bibli vyjadřuje spíš směr [b]teismus[/b]. Víra v osobního aktivního a zajímajícího se Boha.

Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).

Abych propojil svůj příspěvek s názvem vlákna.

Deista má s Ateistou vlastně téměř všechno společné - v praxi hledá přirozená vysvětlení jevů okolo sebe a nemyslí si že je to Boží náladou, či špatným vztahem s ním.
Jen jeden věří ve velký třesk a evoluci (nebo nevím v co) a druhý v počáteční stvoření Bohem.

Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví. :-D