od používateľa Host » 12 Aug 2025, 22:16
E = m⋅c2 Einsteinov vzťah je zákon vyjadrujúci vzťah medzi energiou E a hmotnosťou m telesa kde c je rýchlosť svetla. Einsteinov vzťah má základný význam v modernej fyzike a astrofyzike; dokazuje, že hmotnosť telesa je mierou obsahu jeho energie.
Rovnica E = mc² opísaná Albertom Einsteinom v špeciálnej teórii relativity patrí medzi najslávnejšie rovnice všetkých dôb; poznajú ju aj ľudia, ktorí sa inak o vedu nezaujímajú.
Energia sa rovná hmota ktorá sa pohybuje kvadrátom rýchlosti svetla. Je nemožné v praxi uviesť hmotu do rýchlosti svetla a už vôbe nie na druhú.
V prípade že by sa nám to podarilo tak zistíme že medzi duchom a hmotou neni žiadny rozdiel. Ale ked tu spomalíme získame zase hmotu. S toho vyplýva že je úplne zbytočný dualistický pohľad že hmota a energia /duch/ sú rozdelené.
Ked si dáme vedla seba živé a mŕtve ľudské telo, rozdiely budú výrazné.
Kvantový fyzici veľmi radi hovoria že hmota začne pri pokusoch na vás hovoriť a odpovedá vašim očakávaniam.
Energiu za ekvivalent ducha považujem preto lebo sa s tým stále stretávam v akomkolvek písanom texte.
„Duch doby“ – duchovná atmosféra alebo mentalita určitej éry.
„Duch tímu“ – spoločná nálada alebo morálka skupiny.
Duch môže označovať vnútornú silu, mentálne nastavenie alebo charakter človeka – napr. „má silného ducha“ alebo „je duchom zlomený“.
Tiež môže znamenať kreativitu, energiu, odhodlanie alebo určitý morálny alebo ideový postoj.
Duch v tomto zmysle je tá časť človeka, ktorá je schopná komunikovať s Bohom.
Je to vnútorné „ja“, ktoré môže byť oživené alebo mŕtve v duchovnom zmysle (napr. duchovne „mŕtvy“ človek je ten, kto nežije v spojení s Bohom).
Duch je chápaný ako nehmotná podstata človeka, ktorá presahuje fyzické telo.
Často je vnímaný ako sídlo vedomia, myslenia, vôle alebo morálneho cítenia.
Ten človek má silného ducha“ → silná vôľa, vnútorná energia.
Duch človeka po smrti sa môže vnímať ako čistá energia, ktorá opustila telo.
V mnohých náboženstvách sa duch človeka považuje za nesmrteľný, schopný existovať aj po smrti tela.
Chápem že z vedeckého hľadiska je „duch“ niečo neoverené alebo nehmotné, zatiaľ čo „energia“ je presne definovaný fyzikálny pojem a preto by som ich nemal miešať a nemám na to dôkaz. Ale veríme veľa veciam na ktoré nemáme dôkaz.
E = m⋅c2 Einsteinov vzťah je zákon vyjadrujúci vzťah medzi energiou E a hmotnosťou m telesa kde c je rýchlosť svetla. Einsteinov vzťah má základný význam v modernej fyzike a astrofyzike; dokazuje, že hmotnosť telesa je mierou obsahu jeho energie.
Rovnica E = mc² opísaná Albertom Einsteinom v špeciálnej teórii relativity patrí medzi najslávnejšie rovnice všetkých dôb; poznajú ju aj ľudia, ktorí sa inak o vedu nezaujímajú.
Energia sa rovná hmota ktorá sa pohybuje kvadrátom rýchlosti svetla. Je nemožné v praxi uviesť hmotu do rýchlosti svetla a už vôbe nie na druhú.
V prípade že by sa nám to podarilo tak zistíme že medzi duchom a hmotou neni žiadny rozdiel. Ale ked tu spomalíme získame zase hmotu. S toho vyplýva že je úplne zbytočný dualistický pohľad že hmota a energia /duch/ sú rozdelené.
Ked si dáme vedla seba živé a mŕtve ľudské telo, rozdiely budú výrazné.
Kvantový fyzici veľmi radi hovoria že hmota začne pri pokusoch na vás hovoriť a odpovedá vašim očakávaniam.
Energiu za ekvivalent ducha považujem preto lebo sa s tým stále stretávam v akomkolvek písanom texte.
„Duch doby“ – duchovná atmosféra alebo mentalita určitej éry.
„Duch tímu“ – spoločná nálada alebo morálka skupiny.
Duch môže označovať vnútornú silu, mentálne nastavenie alebo charakter človeka – napr. „má silného ducha“ alebo „je duchom zlomený“.
Tiež môže znamenať kreativitu, energiu, odhodlanie alebo určitý morálny alebo ideový postoj.
Duch v tomto zmysle je tá časť človeka, ktorá je schopná komunikovať s Bohom.
Je to vnútorné „ja“, ktoré môže byť oživené alebo mŕtve v duchovnom zmysle (napr. duchovne „mŕtvy“ človek je ten, kto nežije v spojení s Bohom).
Duch je chápaný ako nehmotná podstata človeka, ktorá presahuje fyzické telo.
Často je vnímaný ako sídlo vedomia, myslenia, vôle alebo morálneho cítenia.
Ten človek má silného ducha“ → silná vôľa, vnútorná energia.
Duch človeka po smrti sa môže vnímať ako čistá energia, ktorá opustila telo.
V mnohých náboženstvách sa duch človeka považuje za nesmrteľný, schopný existovať aj po smrti tela.
Chápem že z vedeckého hľadiska je „duch“ niečo neoverené alebo nehmotné, zatiaľ čo „energia“ je presne definovaný fyzikálny pojem a preto by som ich nemal miešať a nemám na to dôkaz. Ale veríme veľa veciam na ktoré nemáme dôkaz.
