Dakujem. Mám známeho z Reformovanej cirkvi a podobne mi to vysvetľoval aj on ako to majú.

[quote=Host post_id=22654 time=1770815875]
Ako zistím či som vyvolený? Ako ty zistíš o sebe či si vyvolený?
[/quote]

Dôkazom vyvolenia, je znovuzrodenie. Dôkazom znovuzrodenia je posvätenie - neustále zdokonaľovanie - nový život. Ak existuje následok, tak existuje aj príčina. Oživenie Bohom predchádza viere a až vtedy nasledujú skutky viery a ovocie Ducha a to jedine na Božiu chválu a nie vlastnú.

Teda tak, že moje ego padá pred Bohom na kolená s prázdnymi rukami a činí pokánie zo svojich hriechov. Zdokonaľovanie v Kristu Božou milosťou, je už procesom a to až do konca života, no už v istote spásy v Kristu. Bez tejto istoty v Kristu, niet pokoja, ani radosti. Vierou nadobudnuté vedomie omilostenia Bohom a to raz a navždy, už vyučuje v Duchu Svätom, ako žiť životom hodným svojho postavenia - postavenia dieťaťa Božieho. Pôsobenie lásky vypôsobí nekonečnú vďačnosť a následne zmeneným životom oslavujeme Boha. Týmto svedčíme pred ľuďmi o milosti a moci Božej. Sme teda zapäčatení týmto Duchom zasľúbenia a to až ku dňu vykúpenia. Vykúpený sa už neustále zdokonaľuje v Kristu a bojuje proti telesným túžbam, aby už chodil v Duchu a Pravde.

Odpúšťame svojím vinníkom, lebo aj nám bolo odpustené a za naše očistenie bola zaplatená nesmierna cena – preliata krv Syna Božieho.

Teda vykúpený - znovuzrodený už vie, keď mu prestali chutnať pomyje tohto sveta, že je už novým stvorením v Kristu Ježišovi. Neláka ho už koryto plné vývratkov a nejde sa už pováľať v bahne tohto sveta. To svinské srdce, čo bolo predtým - telesné, Boh vymení za nové a bude mu to, čo jedol predtým odporné a začne mu chutnať pokrm od Boha a to sú večné hodnoty majúce svoj pôvod v Bohu. Také srdce nadobudne večné vedomie života a až vtedy začne vnímať dobrotu Boha a jeho nesmiernú milosť, čo predčí všetko čo dáva svet. To, čo dáva svet je dočasné a to, čo dáva Boh je večné. No a utrpenia tohto času sú ničím oproti večnosti s Bohom. Až vtedy, ak telesné radosti, pôžitky, výhody, úspech, sláva a bohatstvo sveta, strácajú svoju príťažlivosť a javia sa už v pravom svetle, ako dočasné a márne, na rozdiel od večných hodnôt majúcich svoj pôvod v Bohu, tak až vtedy srdce vie, že patrí Bohu.

Ako zistím či som vyvolený? Ako ty zistíš o sebe či si vyvolený?

[quote=Neregistrovaný post_id=22652 time=1770647311]
Dovolávám se dnes proti vám svědectví nebes i země: Předložil jsem ti život i smrt, požehnání i zlořečení; vyvol si tedy život, abys byl živ ty i tvé potomstvo


....Tento příkaz, který ti dnes udílím, není pro tebe ani nepochopitelný, ani vzdálený.
Není v nebi, abys musel říkat: „Kdo nám vystoupí na nebe, vezme jej pro nás a ohlásí nám jej, abychom ho plnili?“
Ani za mořem není, abys musel říkat: „Kdo se nám přeplaví přes moře, vezme jej pro nás a ohlásí nám jej, abychom ho plnili?“
Vždyť to slovo je ti velmi blízko, ve tvých ústech a ve tvém srdci, abys je dodržoval.

Lidově - nekecej že to není o tvé vůli, že to záleží na někom v nebi nebo na někom vzdáleném od nás, nebo, že nemáš možnost to slyšet, že nemáš možnost se rozhodnout.

Zkrátka tady máš na výběr a můžeš si dopředu přečíst jak dopadne když si vybereš jedno nebo druhé, ale je to na tobě!

Takže na predestinaci ti říkám - volím si raději tebe pikachu!

Bible si protiřečí, ale cpát lidem že bible neumožňuje volbu je prostě lež, klam, nevědomost nebo projev nízkého intelektu, který takové věci neumí rozpoznat.
[/quote]
Ako to, že človek má na výber, ale vždy si volí hriech a nie život? Ak Boh nezasiahne, tak človek hynie vo svojich hriechoch, že. Vždy to tak je a to, ako u národa, tak aj u jednotlivca. Boh všetkých vydal do neposlušnosti ich padlého srdca, aby sa zmilovával nad tými, nad kými sa zmiloval a oživí im srdce. Je to Božia zvrchovaná a slobodná vôľa. Čo je Bohom odsúdenia hodné na tom, ak niekto vyvyšuje nad všetko zvrchovanú a slobodnú vôľu zvrchovaného a svätého Boha? Kto chce iného Boha, ako zvrchovaného, spravodlivého, milostivého a svätého, ako je Boh Abraháma? Kto chce Boha, ktorý by niečo zasľúbil a nemal v moci to vykonať? Či snáď Boh čaká na suché kosti, kedy sa sami potiahnu mäsom a ožijú, alebo ich oživí svojím Duchom? Ak to Boh činí a oživuje koho chce a kedy chce, tak mnohí bojujú proti Božiemu zvrchovanému rozhodnutiu a obhajujú vraj slobodnú vôľu človeka, ktorá je zotročená padlým a hriešnym stavom srdca. Človek je vždy zodpovedný, je Bohom odsúdený, je vo väzení hriechu a volí si v rámci tohto väzenia. To nie je slobodou prechádzať sa v rámci väzenia hriechu. Útek na slobodu z takéhoto väzenia, nie je možný, lebo ide o srdce človeka uväznené jeho hriešnym stavom. Jedine ak Boh sa zmilováva, vykupuje ho z tohto väzenia tou najvyššou cenou a až vtedy ide väzeň na slobodu v Kristu. Ostatní väzni sa nemôžu sťažovať, prečo taktiež nedostali milosť, že. Všetci sú totiž hodní odsúdenia a Boh sa zmilováva a oživuje koho chce a kedy chce.

Je potrebné rozlišovať medzi národným princípom spásy – telesným Izraelom, od osobného vzťahu s Bohom u jednotlivcoch. Boh pracuje, formuje ako svoj vyvolený národ, ktorý je vždy jeho vyvoleným národom a spása pohanom, je predsa zo Židov. No a ich zatvrdenie je bohatstvom pre pohanov, aby následne nastala ich plnosť v Kristu. Boh pracuje aj s každým vyvoleným - vykúpeným a to osobne. Celý národ, nie je spasený, čo sa týka večnosti s Bohom a to podobne, ako všetci pohania z mnohých národov, nie sú spasení. Spasení sú jednotlivci a to ako zo Židov, tak z pohanov - vykúpení, ktorí tvoria zostatok a ten zostatok tvorí Boží ľud – cirkev Ježiša Krista a práve ten ide do večnosti s Bohom.

Čo sa týka sveta, tak aj svet bol spasený a to preto, lebo vo svete sa rodia deti Božie v Kristu Ježišovi, hoci nie sú z tohto sveta, no sú na tomto svete. Svet skončí, ak sa naplní počet Božieho ľudu a Boh si ich zoberie tam, kde im pripravil miesto.

Biblia si neprotirečí! Je zvláštne argumentovať proti Božiemu vyvoleniu a to Mojžišovými slovami, ktorého si predsa Boh vyvolil. No a Mojžiš tie slová adresuje Bohom vyvolenému Izraelskému národu o ktorom už vie, že sa poruší. No aj tak tento národ Boh nezavrhne, lebo sú to Božie cesty, ako dosiahnuť svoj cieľ a osláviť sa v novom stvorení v Kristu Ježišovi medzi mnohými národmi.

Mojžíš hovorí: [b]5M 31,27 Lebo ja znám tvoju spúru a tvoju tvrdú šiju. Hľa, kým ešte žijem dnes s vami, spierali ste sa proti Hospodinovi, a čo len bude potom, keď zomriem! 28 Shromaždite ku mne všetkých starších svojich pokolení a svojich správcov a budem hovoriť tieto slová do ich uší a zavolám proti nim za svedkov nebesia i zem. 29 Lebo viem, že sa veľmi porušíte po mojej smrti a vybočíte z cesty, ktorú som vám prikázal, pre čo prijde na vás to zlé v neskorších dňoch, keď budete robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, popudzujúc ho dielom svojich rúk.
[/b]
Mojžíš hovorí prikázania k Izraelskému národu, aby sa ukázalo jeho porušenie o ktorom vie, že nastane po jeho smrti. A kniha zákona bude svedkom a svedkom budú nebesia a Zem. Keď sa ukáže porušenie Izraela, tak sa ukáže aj Boží súd. No ukáže sa aj milosť Božia. Sú to Božie cesty, aby sa oslávilo Božie meno medzi národami a naplnilo Božie Slovo, keď ich zase zhromaždí na to isté miesto, odkiaľ ich vyhnal a rozptýlil. To sa aj udialo pred našími očami.

[b]5M 4,26 už dnes volám nebesia i zem za svedkov proti vám vyhlasujúc vám, že istotne rýchle zahyniete s povrchu zeme, do ktorej pojdete cez Jordán, aby ste ju zaujali dedične. Nebudete dlho žiť na nej, lebo istotne budete vyhladení[/b]

Boh si vždy zanechá svoj zostatok - jednotlivcoch a ostatným dá ich cestu na ich hlavu: [b]Rim 11, 3 Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4 Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. 5 Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti.[/b]

Prečo to Boh činí: [b]Rim11, 8 Zrovna jako je napísané: Bôh im dal ducha hlbokého spánku. oči, aby nevideli, a uši aby nepočuli, až do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech im je ich stôl osídlom a pascou, kameňom úrazu a odplatou. 10 Nech sa zatmia ich oči, aby nevideli, a ich chrbát zohni navždy.
[/b]
No preto, lebo sú to Božie cesty: [b]Rim11, 11 Hovorím tedy: Či neklesli, aby padli? Nech sa nestane! Ale ich pádom sa dostalo spasenie pohanom, aby ich rozhorlil. 12 No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť! 15 Lebo ak je ich zavrhnutie smierením sveta, čo potom iné ich prijatie ako život, život z mŕtvych?!
[/b]
Kto tvrdí, že samé štepy sa štepia? Kto ich vytína a znova štepí do dobrej olivy, ak nie Boh! Kto štepí štepy z planej olivy do dobrej, ak nie Boh: [b]Rim11, 24 Lebo ak si ty vyťatý z olivy, ktorá je prírodou planá, a si proti prírode vštepený do dobrej olivy, o koľko skôr potom títo súc prirodzenými vetvami vštepení budú do svojej vlastnej olivy![/b]

Takže príjde ich prijatie v Kristu a budú vštepení do svojej vlastnej olivy.

Či snáď sme my, ako pohania boli poslušnejší, ako vyvolený Izraelský národ? Či snáď sme znali Boha Abraháma? Lebo zvesť evanjelia sa rozšírila medzi pohanov neposlušnosťou Izraela a tak pohania došli milosrdenstva a následne aj oni dostanú milosrdenstvo a Boh takto svojími cestami zjednotí svoj stáda a bude jeden ľud v Kristu Ježišovi a to, ako zo Židov, tak aj z pohanov.

[b]Rim11, 28 Tak podľa evanjelia sú nepriateľmi pre vás, ale podľa vyvolenia milovaní pre otcov. 29 Lebo nijakým činom neželie Bôh darov svojej milosti a svojho povolania. 30 Lebo zrovna tak, ako ste aj vy kedysi neposlúchali Boha, ale teraz ste došli milosrdenstva ich neposlušnosťou, 31 tak aj oni teraz neposlúchajú, aby milosrdenstvom, ktoré sa vám dostalo, aj oni došli milosrdenstva, 32 pretože Bôh zavrel všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval. 33 Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyzpytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! [/b]


Keď prišiel Kristus, tak spása sa už nespája s národnou identitou, ale ide o osobný vzťah s Bohom v Kristu Ježišovi – duchovný Izrael. Boh požehnáva aj ostatné národy a to pre svojích vykúpených, ktorí sú na tomto svete aj pre svoj vyvolený národ. Vplyv tejto milosti sa prelieva aj na celý svet a Boh zhovieva, aby sa naplnil počet Božieho ľudu.

Vyvolený národ sa poruší, no vyvolenie Božie vždy dosiahne cieľ, teda tí, ktorých si Boh zanechá, aby nesklonili kolená modle bálovi.

[b]Rim 11,7 Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení.
Rim11, 5 Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti[/b]

Teda aj v terajšom čase podľa vyvolenia milosti.

Dovolávám se dnes proti vám svědectví nebes i země: Předložil jsem ti život i smrt, požehnání i zlořečení; vyvol si tedy život, abys byl živ ty i tvé potomstvo


....Tento příkaz, který ti dnes udílím, není pro tebe ani nepochopitelný, ani vzdálený.
Není v nebi, abys musel říkat: „Kdo nám vystoupí na nebe, vezme jej pro nás a ohlásí nám jej, abychom ho plnili?“
Ani za mořem není, abys musel říkat: „Kdo se nám přeplaví přes moře, vezme jej pro nás a ohlásí nám jej, abychom ho plnili?“
Vždyť to slovo je ti velmi blízko, ve tvých ústech a ve tvém srdci, abys je dodržoval.

Lidově - nekecej že to není o tvé vůli, že to záleží na někom v nebi nebo na někom vzdáleném od nás, nebo, že nemáš možnost to slyšet, že nemáš možnost se rozhodnout.

Zkrátka tady máš na výběr a můžeš si dopředu přečíst jak dopadne když si vybereš jedno nebo druhé, ale je to na tobě!

Takže na predestinaci ti říkám - volím si raději tebe pikachu!

Bible si protiřečí, ale cpát lidem že bible neumožňuje volbu je prostě lež, klam, nevědomost nebo projev nízkého intelektu, který takové věci neumí rozpoznat.

[quote=Host9 post_id=22650 time=1770616149]
Krásny príklad reinkarnácie a rozdielneho pristupu k životu. Každý jeden mal už inú štartovaciu pozíciu v tomto živote napriek stejným podmienkam výchovy v rodine. Samozrejme toto kresťanská nauka nepripúšta.
[/quote]

Prečo dochádza k takým rozdielom a to aj v tej istej rodine? Lebo iba Boh oživuje a to koho chce a kedy chce. Sme v čase budovania cirkvi Kristovej. Koho Boh oživí, tak ho aj formuje a udržiava, aby rástol vo viere a zdokonaľoval sa v Kristu. Kto je len formálny, tak jeho čas ešte nenastal. Kto je pokrytcom, tak pokrytcom aj ostane a nedochádza u neho k zdokonaľovaniu v Kristu, ale posledné veci sú u neho horšie, ako prvé.

Mysleniu, vôli, predchádza stav srdca, teda schopnosť srdca počuť – porozumieť, že to čo počuje je Pravda Božia a život. Až tak prichádza viera a až následne skutky viery a ovocie Ducha. Pavol píše, že vykúpení sú dielom Boha: [b]Ef2 10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.[/b]

Nie je to v zmysle žiadná reinkarnácia, ale vôľa zvrchovaného Boha, ktorý sa zmilováva nad tými, nad ktorými sa zmilováva. Prečo si niekoho vyvolil a iného nie, je pred nami skryté. Je to vecou zvrchovaného Boha, ktorý sa zmilováva. Bolo by opovážlivosťou, ak niekto tvrdí, že to presne vie, teda kto je Bohom vyvolený a kto nie. Iba Boh vie, prečo sa nad niekým zmilováva a iných nechá vo svojích hriechoch. Zvrchovaný Boh má k tomu svoje dôvody o ktorých nemôžeme vedieť. Preto evanjelium sa má rozosievať všetkým naokolo a teda na svedectvo všetkým národom.

Prečo je v niektorých srdciach už dobrá zem a to na zasiatie Božieho semena – Slova evanjelia? Čo je to dobrá zem?

No preto je dobrá, lebo nad kým sa Boh zmiluje, tak tomu aj preorie - oživí zem v srdci, aby bola dobrá na zasiatie jeho semena – Slova evanjelia. To preoranie srdca Bohom, je zničenie všetkého, čo by bránilo v zakoreneniu Božieho semena. Až vtedy je zem dobrá a pripravená na siatie jeho semena Ducha - Slova. To znamená, že srdce je potrebné zbaviť sebachvály a pýchy, aby ego padlo na kolená s prázdnými rukami. To je to švihanie. Teda zbaviť srdce kamenia, buriny, trnia, bodľače a tvrdosti. Dať uši, aby srdce bolo schopné vedieť, že to, čo počuje je Pravda a život. Následne poslať rozosievača Slova, aby zasial to semeno, a dať možnosť počuť. Ak je srdce pripravené, tak semeno sa vierou zakorení a vyrastie už dobrý strom – večné vedomie života v Kristu, ktoré až následne prináša dobré ovocie – ovocie Ducha a skutky viery a to na Božiu chválu, lebo z Božieho semena tento strom vyrástol. Jeden strom donáša viacej ovocia a iný menej, no patrí už do Božej záhrady. Strom je dobrý preto, lebo vyrástol z Božieho semena – Slova evanjelia, ktoré je plné Božej lásky v Pravde.

Ježiš dokonca aj oznamuje, prečo niektorým hovoril v podobenstvách. To znamená, že síce Izraelskému národu sa ako prvému zvestuje to všetko a aj učeníci boli zo Židov, no ostatným hovorí v podobenstvách. Až následne sa zvestuje evanjelium pohanom. [b]Mar4 11 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách, 12 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.
[/b]
To znamená, že zatvrdilý Izraelský národ vydal Ježiša na ukrižovanie Rimanom. No bez tejto dokonalej obeti Božieho Syna na kríži a to za naše hriechy, by spasenie nedosiahlo až k pohanom. To zatvrdenie Izraela ho stihlo z čiastky, pokým nevojde plnosť pohanov. Ako vidíme, tak kvôli zatvrdeniu Izraela, sa zvesť evanjelia rozosieva medzi pohanov a bohatstvo Božej milosti naplní počet pohanov, teda tých všetkých z pohanov, ktorí majú uveriť v Krista. No a to je tajomstvom, ktoré sa už vie, že ak sa naplní počet z pohanov, tak následne u nich nastane ochladenie, čo sa už prejavuje a mnohí z pohanov už odmietajú Krista. Až následne u Izraelského národa nastane oživenie a to v Kristu Ježišovi. A takto sa naplní počet Božieho ľudu a to, ako zo Židov, tak s pohanov a príde Kristus.

[b]Rim 11,12 No, ak je ich pád bohatstvom sveta a ich porážka bohatstvom pohanov, o koľko viac ich plnosť!

Rim 11,25 Lebo nechcem, bratia, aby ste nevedeli toho tajomstva, aby ste neboli sami u seba múdrymi, že zatvrdenie z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov,
[/b]
Boh nie je nespravodlivý, lebo všetci zhrešili a sú hodní odsúdenia. Zmilováva sa nad tým, nad kým sa zmilováva. Milosť Božia neruší spravodlivosť Božiu. Výnimka - milosť, len potvrdzuje pravidlo a to, že Boh je spravodlivý, zvrchovaný a svätý. Každý dostane spravodlivosť a to podľa svojích skutkov a niekto dostane milosť a bude v spoločenstve s Bohom ho naveky oslavovať. Ježiš jasne hovorí : [b]Ján6 65A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. Ján 6:44 Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň[/b]

Niekto hľadí a nevidí. Niekto počuje slová Ježiša Krista a je k tomu hluchý, ľahostajný, alebo tomu nerozumie. Ale jedine Boh oživuje a to koho chce a kedy chce. Je to jeho zvrchovaná a slobodná vôľa!

Ako vidíme, tak spása nie je závislá na mieste narodenia, ani na narodení v kresťanskej rodine, ani na postavení v spoločnosti, inteligencii, vzdelaní, ale na tom, komu Otec zjaví v srdci Krista a oživí ho svojím Svätým Duchom. Takto sa šíri pravé kresťanstvo a buduje cirkev Ježiša Krista, keď Kristus sa v srdci vykúpených stáva skalou spasenia a to zjavením Otcovým Svätým Duchom. Ježiš buduje svojú cirkev na skale, ktorou je Kristus zjavený v oživených srdciach Otcom na nebesiach. Nie na človeku – Petrovi sa buduje cirkev, ale na presvedčení, kto je to Ježiš a to zjavením Otcovým oživujúcim Svätým Duchom. Teda Ježiš sa v takom srdci stáva skalou spasenia a z tých všetkých sa buduje cirkev, ktorá sa ukáže ako nevesta až vtedy, keď príde jej ženích – Kristus.

[b]Rim 9,16 Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva.
[/b]

[quote]Jinak znám případy, kdy z jedné rodiny 3 děti vyrůstaly a maminka je brala do sboru, tatínek nechodil.

Jedno cítilo že musí a že je to správné být poslušný, druhému to bylo dost jedno chvíli chodilo a pak už ne, třetí bylo od mala proti a umělo se kvůli tomu tak vztekat a dělat rodině peklo, že si zkrátka velice brzy ,,vydupalo", že chodit nebude.

Každé bylo přesvědčené, že nemohlo jednat jinak.

Podobné je to i s jinými rodinami s více dětmi, které zažívaly těžké okolnosti. Často vykazují zcela rozdílný přístup k celé věci a díky tomu i jiné pokračování do života. Tedy neurčuje nás jen okolí, ale především i reakce naší mysli na něj.[/quote]

Krásny príklad reinkarnácie a rozdielneho pristupu k životu. Každý jeden mal už inú štartovaciu pozíciu v tomto živote napriek stejným podmienkam výchovy v rodine. Samozrejme toto kresťanská nauka nepripúšta.

[quote=Neregistrovaný post_id=22648 time=1770546721]
Ja nemám komu čo odpúšťať. Za druhé o dobrovoľnosti chodenia do zboru sa dá pochybovať. Keď vyrastáte v tomto prostredí nemáte na výber. Musíte sa prispôsobiť. Aj keď už ako tínedžer tušíte, že je to celé "fake".
[/quote]

Malé dítě si zde na světě nevybírá rodiče, jak se stravuje a s kým a jak tráví čas.
Pokud nevěříte na filosofii , že si naše duše před narozením předem vybírá, co zde na zemi chce zažít a podle toho se i narodí.
Narážka na to byla v pohádce baby boss.

Ale i kdyby si nevybíralo. Žít v dospělosti hořkosti z toho jaký jsem měl původ a ,,startovní podmínky" už je volba.
To že to [b]přijmeme[/b] a i tak dále děláme to nejlepší, co umíme to už je to ,,odpuštění".

Jinak znám případy, kdy z jedné rodiny 3 děti vyrůstaly a maminka je brala do sboru, tatínek nechodil.

Jedno cítilo že musí a že je to správné být poslušný, druhému to bylo dost jedno chvíli chodilo a pak už ne, třetí bylo od mala proti a umělo se kvůli tomu tak vztekat a dělat rodině peklo, že si zkrátka velice brzy ,,vydupalo", že chodit nebude.

Každé bylo přesvědčené, že nemohlo jednat jinak.

Podobné je to i s jinými rodinami s více dětmi, které zažívaly těžké okolnosti. Často vykazují zcela rozdílný přístup k celé věci a díky tomu i jiné pokračování do života. Tedy neurčuje nás jen okolí, ale především i reakce naší mysli na něj.

Ja nemám komu čo odpúšťať. Za druhé o dobrovoľnosti chodenia do zboru sa dá pochybovať. Keď vyrastáte v tomto prostredí nemáte na výber. Musíte sa prispôsobiť. Aj keď už ako tínedžer tušíte, že je to celé "fake".

Odpuštění a přijetí vlastní zodpovědnosti a uznání svého podílu na tom, co se stalo má ještě další důležitou vlastnost.
Až když přijmeme plnou zodpovědnost za svůj život a to co se v něm děje, tak se rozhodujeme sami svůj život tvořit a a měnit. Tedy vstoupíme do vlastní síly.
Naopak dokud člověk neodpustí tak setrvává ve stavu, kdy někdo z vnějšku má nad ním moc - dokud někdo zvnějšku něco nezmění neřekne, neomluví se, tak drží moc nad vašimi emocemi náladou a třeba i ochotou dělat ve svém životě něco prospěšného.
V psychologii si všimli, že lidé často sklouzávají do patologického trojúhelníku vztahů Pachatel - oběť - Spasitel.
Žít v jakémkoliv z těchto stavů dlouhodobě narušuje naše štěstí a sílu svobodně žít a tvořit svůj život.

Zkrátka odpouštění souvisí i s tím vystoupit z mentality oběti (ale také nestávat se ve mstě pachatelem, nebo z tlaku spasitelem ostatních).