od používateľa Viktorrealita » Včera, 07:30
Neregistrovaný napísal: ↑10 Apr 2026, 09:58
Píšeš o Božej láske a milosti, celá Biblia je o tom ako Bohu záleží na každom človeku, len mi to nesedí s tým, že niekoho si vopred vyvolí a iný je odsúdený. Bol lotor na kríži predurčený k spáse? A čo Judáš? Nemal by byť omilostený? Veď vďaka nemu sa naplnil Boží plán, môžeme ho považovať za Božieho služobníka.
Áno, aj lotor, lebo uveril, kto je to Ježiš. No Ježiš povedal aj to, že nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca. Ako vidíme, tak Otec na nebesiach dal túto schopnosť vedieť, kto je to Ježiš, aj lotrovi na kríži. Otázka je, prečo niektorí neprijímajú tieto Ježišove slová?
Oživené srdce Svätým Duchom – Bohom, prijíma spasiteľnou vierou Ježiša Krista a teda prijíma aj obeť na odpustenie svojich hriechov. Následne nastáva nový život na slávu Boha. Naše hriechy boli odpustené, aby sme už nežili v hriechu, lebo milosť nás vyučuje a zdokonaľuje v Kristu, aby sme už viedli život hodný svojho postavenia – postavenia dieťaťa Božieho na slávu Boha. Postavenie dieťaťa Božieho vychádza zo znovuzrodenia z Boha a týmto nás Boh, ako svoje deti zapečatil Svätým Duchom zasľúbenia. Teda iba svoje deti Boh uvádza do tohto postavenia, lebo sa narodili z Boha a dostávajú zasľúbenie večného života v spoločenstve s ním.
Ak na mnohých miestach sú zmienky o Božom vyvolení, tak mnohí bojujú proti slobodnej vôli zvrchovaného Boha spasiť svoje deti a teda všetkých, ktorých zapečatil Svätým Duchom zasľúbenia. Súčasne tí istí ľudia, vyvyšujú nad všetko svoju vôľu a vyhradzujú si neobmedzené právo dať svojím deťom svoje dedičstvo, ktoré ich deti aj očakávajú. Prečo nedajú svoje dedičstvo všetkým naokolo – cudzím deťom? Aha, všetci nie sú ich deťmi, že. Tak prečo, to vyžadujú od Boha, ak to sami nerobia?
Boh používa všetky nádoby, aby dosiahol svoj cieľ a oslávil sa v Kristu Ježišovi na nádobách milosrdenstva. Všetky ľudia nie sú Božie deti. Aj mnohí, ktorí si budú hlásiť ku kresťanstvu, ale činili opak toho, čo učil, tak im Ježiš povie:
Luk. 13,27 A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!
Prečo činili opak toho, čo učil Kristus, teda naďalej žili v hriechu a nečinili pokánia? Lebo neboli Božími deťmi – nenarodili sa znova – z Boha. Ak niekto len hovorí, že má vieru a činí opak toho, čo učil Kristus, teda absentujú skutky viery a ovocie Ducha, tak to je len jeho pokrytecké tvrdenie, že verí a nič viac. Spasiteľnú vieru v srdci nemá - neexistuje, lebo ak niet následkov – skutkov viery a ovocie Ducha, tak niet ani príčiny – spasiteľnej viery v Krista. Ak niet spasiteľnej viery, tak niet ani znovuzrodeného srdca z Boha, ktoré tomu predchádza. Ak niet znovuzrodeného srdca z Boha, tak niet ani zapísanie do knihy života, teda niet ani synovstva a ani dedičstva - zasľúbenia večného života. Teda po ovocí sa pozná, z akého stromu sa oberá ovocie, teda či pochádza naozaj z dobrého stromu, ktorý vyrástol z Božieho semena – Slova. Iba takéto ovocie chutná Bohu, lebo pochádza z dobrého stromu, ktorý vyrástol z Božieho semena. Ovocie môže byť navonok aj pokrytecké a vydávať sa za dobré! Ak niekto oberá sladké hrozná z tŕnia svojho srdca, aby teda zakryl to tŕnie v srdci, tak je pokrytcom. Ako Vlci v ovčom rúchu, alebo ak vtáčika lapajú, pekne mu spievajú, že. No vždy sa nakoniec ukáže, či ovocie pochádzalo z dobrého stromu. Ovocie by malo vždy zodpovedať stromu z ktorého pochádza. To je problém aj dnešného humanizmu, ktorý je presiaknutý ateizmom a liberalizmom.
Z dobrého stromu pochádza dobré ovocie. Takže skrze vieru v Slovo evanjelia, vyrástol v oživenom srdci z dobrého semena dobrý strom. Takýto strom, už prirodzene donáša dobré ovocie – nepretvaruje sa. Pokrytectvo je teda vylúčené, lebo dobré skutky a ovocie Ducha, vychádzajú už zo znovuzrodeného srdca z Boha, keďže jediným motívom pre donášanie ovocia, je láska k Bohu jedine na Božiu chválu, lebo z Božieho semena strom vyrástol. Zlý strom, dodáša zlé ovocie, no často tvrdí pred ľuďmi, že to dobré ovocie pochádza z dobrého stromu. Teda po ovocí poznáme, z akého stromu ovocie pochádza, teda či ovocie zodpovedá stromu z ktorého sa oberá.
Kto oberá hrozná z tŕnia svojho srdca, alebo fíky z bodľača, tak je pokrytcom. Časom sa ukáže, z akého stromu sa oberajú:
Mat. 7,16 Po ich ovocí ich poznáte. Či azda z tŕnia oberajú hrozná alebo z bodľače fíky?
Nádoby milosrdenstva sú tie, do ktorých Boh nalial svojho Ducha. Teda Božie deti sú iba tí, ktorí sa narodili z Otcovho semena Ducha – Slova. Deti diabla sú z otca diabla – z jeho semena ducha. Pšenica nie je kúkoľ, že. Síce na Zemi pšenica a kúkoľ majú rásť spolu a teda je to prostredie sveta, kde Boh láskou v milosti formuje - zdokonaľuje svoje deti a používa na to všetky nádoby, tak je to dočasné. Diabol a jeho anjeli a ani diablové deti, už nemajú miesto na nebi, hoci sa tam všetci nasilu tisnú. Chcú sa tiež dostať do neba, ale to je tak všetko. Dostanú Božiu spravodlivosť podľa svojích skutkov.
Peklo, nie je nejaká neexistencia, ale je to večná existencia mimo spoločenstva s Bohom. Taktiež vstanú z mŕtvych. Božie deti dostanú milosť a nejdú na súd a už skrze vieru prešli zo smrti do večného života v Kristu. Milosť neruší spravodlivosť, lebo milosť je výnimkou pre Božie deti, lebo dostatočné výkupné bolo zaplatené samotným Bohom a prijali to spasiteľnou vierou. Táto výnimka potvrdzuje, že je aj Boží spravodlivý súd a to podľa skutkov pre tých, ktorý nie sú pod milosťou. Výnimka – milosť, je jedine v Kristu a to pre všetky Božie deti.
Čo sa týka Judáša. Písmo sa predsa musí naplniť. Sú to Božie cesty, ako ho naplniť a nie naše. Boh použije všetky nádoby, aby dosiahol cieľ, lebo je zvrchovaným Bohom a všetko je jeho. Tak ako ryba, ktorú stvoril Boh, netúži byť rakom, ani ovca vĺkom. No často vlci sa prezliekajú za ovce, ale to ich nerobí ovcami, lebo vo vnútri chcú byť stále vĺkmi.
No deti Božie túžia po svojom Otcovi v nebesiach, lebo z Boha sú splodení a formovaní jeho láskou v milosti.
Judáš bol predobrazom človeka hriechu – syna zatratenia, ktorý sa objaví na konci časov
Ján. 17,12 Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.
2Tes. 2,3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia,
Budú sa síce hlásiť ku kresťanstvu, ale budú činiť opak toho, čo učil Kristus, teda žiť v hriechu.
Tí, ktorí zbožčujú ľudskú vôľu, ako rozhodujúcu, pri účinnosti spásy, majú neriešiteľný problém v odpovedi na otázku znovuzrodenia z Boha – počiatku nového života. Keďže vôľa človeka nemôže predchádzať znovuzrodeniu zo Svätého Ducha – z Boha a to podobne, ako vôľa dieťaťa nemôže predchádzať jeho telesnému počatiu, ani fyzickému narodeniu. Vôľa dieťaťa nerozhoduje pre svojím počatím a narodením o svojom narodení, že. Problém terajšieho ateizmu, je taktiež počiatok života z neživej hmoty.
Otázka stojí: Kedy je človek zapísaný do knihy života? Zapísanie do knihy života predchádza znovuzrodeniu z Boha. Teda zapísanie do knihy života, následne splodenie v srdci živým a neporušiteľným Slovom Boha a následne narodenie večného vedomia života v Kristu.
Čo je to narodenie z Boha a aký význam má pre toho, ktorý sa narodil z Boha a stáva sa dieťaťom Božím? Čím sa pred Bohom identifikuje? Je zapečatený Svätým Duchom zasľúbenia a tým sa identifikuje.
Čo to znamená pre človeka, ak je už uvedený do postavenia ďieťaťa Božieho, lebo sa narodil z Boha? Až vtedy sa správa tak, ako sa má správať dedič a teda v rámci svojho postavenia.
Aký má vzťah rodič ku svojím deťom a aký k cudzím? Čo predchádza dedičstvu, ak predpokladom je byť dieťaťom svojho otca. Kto je dieťaťom svojho Otca, tak je aj dedičom.
Ef 1,11V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle,12aby sme boli na chválu jeho slávy;my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi.13V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy,evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu,dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého,14ktorý je zárukou nášho dedičstvana vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.
Čo predchádza počutiu Slova evanjelia a viere? Je to teda zapísanie do knihy života a znovuzrodenie z Boha.
Prečo Ježiš jedných zná a iných nezná? Prečo všetkých nezná, čo sa hlásia ku kresťanstvu?
Písmo hovorí o súde podľa skutkov. Ak podľa skutkov, tak súd bude spravodlivý a vylučuje nejakú neexistenciu – zničenie všetkých, ktorí nie sú v Kristovi, že.
Dan 12: 2A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu sa zobudia, a to jedni na večný život a druhí na potupu a na večný hnus.
Večný hnus je mimo spoločenstva s Bohom. Budú súdení spravodlivo podľa svojích skutkov a to spravodlivým a svätým Bohom. Zohliadnia sa všetky skutky a motívy ich srdca a to či už boli dobré alebo zlé. No hriech im ostáva, lebo nemajú pečať zasľúbenia. Nebudú mať učasť na Božej sláve - nevojdú na svadbu. Nie sú pozvaní a ostávajú za dverami. Z flustrácie budú škrípať zubami.
[quote=Neregistrovaný post_id=22733 time=1775807938]
Píšeš o Božej láske a milosti, celá Biblia je o tom ako Bohu záleží na každom človeku, len mi to nesedí s tým, že niekoho si vopred vyvolí a iný je odsúdený. Bol lotor na kríži predurčený k spáse? A čo Judáš? Nemal by byť omilostený? Veď vďaka nemu sa naplnil Boží plán, môžeme ho považovať za Božieho služobníka. [/quote]
Áno, aj lotor, lebo uveril, kto je to Ježiš. No Ježiš povedal aj to, že nikto nepríde k nemu, ak mu to nie je dané od Otca. Ako vidíme, tak Otec na nebesiach dal túto schopnosť vedieť, kto je to Ježiš, aj lotrovi na kríži. Otázka je, prečo niektorí neprijímajú tieto Ježišove slová?
Oživené srdce Svätým Duchom – Bohom, prijíma spasiteľnou vierou Ježiša Krista a teda prijíma aj obeť na odpustenie svojich hriechov. Následne nastáva nový život na slávu Boha. Naše hriechy boli odpustené, aby sme už nežili v hriechu, lebo milosť nás vyučuje a zdokonaľuje v Kristu, aby sme už viedli život hodný svojho postavenia – postavenia dieťaťa Božieho na slávu Boha. Postavenie dieťaťa Božieho vychádza zo znovuzrodenia z Boha a týmto nás Boh, ako svoje deti zapečatil Svätým Duchom zasľúbenia. Teda iba svoje deti Boh uvádza do tohto postavenia, lebo sa narodili z Boha a dostávajú zasľúbenie večného života v spoločenstve s ním.
Ak na mnohých miestach sú zmienky o Božom vyvolení, tak mnohí bojujú proti slobodnej vôli zvrchovaného Boha spasiť svoje deti a teda všetkých, ktorých zapečatil Svätým Duchom zasľúbenia. Súčasne tí istí ľudia, vyvyšujú nad všetko svoju vôľu a vyhradzujú si neobmedzené právo dať svojím deťom svoje dedičstvo, ktoré ich deti aj očakávajú. Prečo nedajú svoje dedičstvo všetkým naokolo – cudzím deťom? Aha, všetci nie sú ich deťmi, že. Tak prečo, to vyžadujú od Boha, ak to sami nerobia?
Boh používa všetky nádoby, aby dosiahol svoj cieľ a oslávil sa v Kristu Ježišovi na nádobách milosrdenstva. Všetky ľudia nie sú Božie deti. Aj mnohí, ktorí si budú hlásiť ku kresťanstvu, ale činili opak toho, čo učil, tak im Ježiš povie: [b]Luk. 13,27 A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti! [/b]
Prečo činili opak toho, čo učil Kristus, teda naďalej žili v hriechu a nečinili pokánia? Lebo neboli Božími deťmi – nenarodili sa znova – z Boha. Ak niekto len hovorí, že má vieru a činí opak toho, čo učil Kristus, teda absentujú skutky viery a ovocie Ducha, tak to je len jeho pokrytecké tvrdenie, že verí a nič viac. Spasiteľnú vieru v srdci nemá - neexistuje, lebo ak niet následkov – skutkov viery a ovocie Ducha, tak niet ani príčiny – spasiteľnej viery v Krista. Ak niet spasiteľnej viery, tak niet ani znovuzrodeného srdca z Boha, ktoré tomu predchádza. Ak niet znovuzrodeného srdca z Boha, tak niet ani zapísanie do knihy života, teda niet ani synovstva a ani dedičstva - zasľúbenia večného života. Teda po ovocí sa pozná, z akého stromu sa oberá ovocie, teda či pochádza naozaj z dobrého stromu, ktorý vyrástol z Božieho semena – Slova. Iba takéto ovocie chutná Bohu, lebo pochádza z dobrého stromu, ktorý vyrástol z Božieho semena. Ovocie môže byť navonok aj pokrytecké a vydávať sa za dobré! Ak niekto oberá sladké hrozná z tŕnia svojho srdca, aby teda zakryl to tŕnie v srdci, tak je pokrytcom. Ako Vlci v ovčom rúchu, alebo ak vtáčika lapajú, pekne mu spievajú, že. No vždy sa nakoniec ukáže, či ovocie pochádzalo z dobrého stromu. Ovocie by malo vždy zodpovedať stromu z ktorého pochádza. To je problém aj dnešného humanizmu, ktorý je presiaknutý ateizmom a liberalizmom.
Z dobrého stromu pochádza dobré ovocie. Takže skrze vieru v Slovo evanjelia, vyrástol v oživenom srdci z dobrého semena dobrý strom. Takýto strom, už prirodzene donáša dobré ovocie – nepretvaruje sa. Pokrytectvo je teda vylúčené, lebo dobré skutky a ovocie Ducha, vychádzajú už zo znovuzrodeného srdca z Boha, keďže jediným motívom pre donášanie ovocia, je láska k Bohu jedine na Božiu chválu, lebo z Božieho semena strom vyrástol. Zlý strom, dodáša zlé ovocie, no často tvrdí pred ľuďmi, že to dobré ovocie pochádza z dobrého stromu. Teda po ovocí poznáme, z akého stromu ovocie pochádza, teda či ovocie zodpovedá stromu z ktorého sa oberá.
Kto oberá hrozná z tŕnia svojho srdca, alebo fíky z bodľača, tak je pokrytcom. Časom sa ukáže, z akého stromu sa oberajú: [b]Mat. 7,16 Po ich ovocí ich poznáte. Či azda z tŕnia oberajú hrozná alebo z bodľače fíky?[/b]
Nádoby milosrdenstva sú tie, do ktorých Boh nalial svojho Ducha. Teda Božie deti sú iba tí, ktorí sa narodili z Otcovho semena Ducha – Slova. Deti diabla sú z otca diabla – z jeho semena ducha. Pšenica nie je kúkoľ, že. Síce na Zemi pšenica a kúkoľ majú rásť spolu a teda je to prostredie sveta, kde Boh láskou v milosti formuje - zdokonaľuje svoje deti a používa na to všetky nádoby, tak je to dočasné. Diabol a jeho anjeli a ani diablové deti, už nemajú miesto na nebi, hoci sa tam všetci nasilu tisnú. Chcú sa tiež dostať do neba, ale to je tak všetko. Dostanú Božiu spravodlivosť podľa svojích skutkov.
Peklo, nie je nejaká neexistencia, ale je to večná existencia mimo spoločenstva s Bohom. Taktiež vstanú z mŕtvych. Božie deti dostanú milosť a nejdú na súd a už skrze vieru prešli zo smrti do večného života v Kristu. Milosť neruší spravodlivosť, lebo milosť je výnimkou pre Božie deti, lebo dostatočné výkupné bolo zaplatené samotným Bohom a prijali to spasiteľnou vierou. Táto výnimka potvrdzuje, že je aj Boží spravodlivý súd a to podľa skutkov pre tých, ktorý nie sú pod milosťou. Výnimka – milosť, je jedine v Kristu a to pre všetky Božie deti.
Čo sa týka Judáša. Písmo sa predsa musí naplniť. Sú to Božie cesty, ako ho naplniť a nie naše. Boh použije všetky nádoby, aby dosiahol cieľ, lebo je zvrchovaným Bohom a všetko je jeho. Tak ako ryba, ktorú stvoril Boh, netúži byť rakom, ani ovca vĺkom. No často vlci sa prezliekajú za ovce, ale to ich nerobí ovcami, lebo vo vnútri chcú byť stále vĺkmi.
No deti Božie túžia po svojom Otcovi v nebesiach, lebo z Boha sú splodení a formovaní jeho láskou v milosti.
Judáš bol predobrazom človeka hriechu – syna zatratenia, ktorý sa objaví na konci časov
[b]Ján. 17,12 Keď som bol s nimi na svete, ja som ich ostríhal v tvojom mene, ktorých si mi dal, a strážiac zachránil, a nikto z nich nezahynul, iba ten syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.[/b]
[b]2Tes. 2,3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv neprijde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia,[/b]
Budú sa síce hlásiť ku kresťanstvu, ale budú činiť opak toho, čo učil Kristus, teda žiť v hriechu.
Tí, ktorí zbožčujú ľudskú vôľu, ako rozhodujúcu, pri účinnosti spásy, majú neriešiteľný problém v odpovedi na otázku znovuzrodenia z Boha – počiatku nového života. Keďže vôľa človeka nemôže predchádzať znovuzrodeniu zo Svätého Ducha – z Boha a to podobne, ako vôľa dieťaťa nemôže predchádzať jeho telesnému počatiu, ani fyzickému narodeniu. Vôľa dieťaťa nerozhoduje pre svojím počatím a narodením o svojom narodení, že. Problém terajšieho ateizmu, je taktiež počiatok života z neživej hmoty.
Otázka stojí: Kedy je človek zapísaný do knihy života? Zapísanie do knihy života predchádza znovuzrodeniu z Boha. Teda zapísanie do knihy života, následne splodenie v srdci živým a neporušiteľným Slovom Boha a následne narodenie večného vedomia života v Kristu.
Čo je to narodenie z Boha a aký význam má pre toho, ktorý sa narodil z Boha a stáva sa dieťaťom Božím? Čím sa pred Bohom identifikuje? Je zapečatený Svätým Duchom zasľúbenia a tým sa identifikuje.
Čo to znamená pre človeka, ak je už uvedený do postavenia ďieťaťa Božieho, lebo sa narodil z Boha? Až vtedy sa správa tak, ako sa má správať dedič a teda v rámci svojho postavenia.
Aký má vzťah rodič ku svojím deťom a aký k cudzím? Čo predchádza dedičstvu, ak predpokladom je byť dieťaťom svojho otca. Kto je dieťaťom svojho Otca, tak je aj dedičom.
[b]Ef 1,11V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle,12aby sme boli na chválu jeho slávy;my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi.13V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy,evanjelium o svojej spáse, a uverili ste mu,dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého,14ktorý je zárukou nášho dedičstvana vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.[/b]
Čo predchádza počutiu Slova evanjelia a viere? Je to teda zapísanie do knihy života a znovuzrodenie z Boha.
Prečo Ježiš jedných zná a iných nezná? Prečo všetkých nezná, čo sa hlásia ku kresťanstvu?
Písmo hovorí o súde podľa skutkov. Ak podľa skutkov, tak súd bude spravodlivý a vylučuje nejakú neexistenciu – zničenie všetkých, ktorí nie sú v Kristovi, že. [b]Dan 12: 2A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu sa zobudia, a to jedni na večný život a druhí na potupu a na večný hnus.[/b]
Večný hnus je mimo spoločenstva s Bohom. Budú súdení spravodlivo podľa svojích skutkov a to spravodlivým a svätým Bohom. Zohliadnia sa všetky skutky a motívy ich srdca a to či už boli dobré alebo zlé. No hriech im ostáva, lebo nemajú pečať zasľúbenia. Nebudú mať učasť na Božej sláve - nevojdú na svadbu. Nie sú pozvaní a ostávajú za dverami. Z flustrácie budú škrípať zubami.
