Sobota - šabat

[ambassador]

Zaspal jste v čase a to jen díky tomuto webu. Vůbec netuším, proč mi to vysvětlujete, možná je to tím, že čtete pouze to co o nás píší jiní lidé.

Je to myslené tak, že adventizmus prešiel reformáciou a teda už uznáva - jedine Písmo a samozrejme aj zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka? Ak áno, tak samozrejme by sa najprv mal dištansovať od svojích zakladateľov a najmä od ženy, ktorá chcela byť nejaké svetieko.

Ak je Kristus dostatočné svetlo, aby svietilo v tme tohoto sveta, tak nie sú potrebné malé svedielka, ktoré, ako nejaké bludičky, dovedú človeka do bahna bludu a teda mimo Krista.

Jste ochoten zřeknout se Jana Kalvína a to nemám na mysli osobu, ale jeho učení, kterým jsou protkané vaše komentáře. Zase jste opisoval informaci z druhé ruky.

[Viktorrealita]

Jste ochoten zřeknout se Jana Kalvína a to nemám na mysli osobu, ale jeho učení, kterým jsou protkané vaše komentáře. Zase jste opisoval informaci z druhé ruky.

Potom by sa malo to učenie adventizmu vyjasniť z prvej ruky, ak to teda nie je tajomstvom.

Kalvín, Luther a ostatní reformátori, učili to, čo učil Kristus. Ja nie som Kalvínov, ani Lutherov, ale Kristov.

Biblické učenie nazývať Kalvinizmus a to len preto, že ho z Písma zdôrazňoval Kalvín, ale samozrejme aj Luther a množstvo iných kazateľov vzišlých z reformácie, má často svoj protireformačný účel. Znie to často, ako nejaká nadávka a to v dobe prevládajúceho humanizmu, liberalizmu, kde sa preferuje vraj slobodná vôľa človeka. V podstate sa priradí k Biblickému učeniu meno - Kalvinizmus, aby sa strašilo ľudí pred nejakým novým nebiblickým smerom. Pritom Luther a ostatní reformátori, toho napísali o Božej zvrchovanosti a vyvolení oveľa viac.

V podstate nepriatelia reformácie nazvú Biblické učenie Kalvinizmom, aby mohli pred ním strašiť ľudí. Reformácia je predsa návratom k Písmu - jedine Písmo. Veď aj Kristus prišiel a podstúpil smrť na kríži, aby sa čo naplnilo? No predsa Písmo. Tí, ktorí tak strašia Kalvinizmom, často odmietajú autoritu Písma - jedine Písmo a robia si z Biblie trhací kalendár, lebo si vraj protirečí, čo je lož.

To, že Pavol najviac zdôrazňoval zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka, tak mám o sebe tvrdiť, že som Pavlov? Alebo sa mám dištancovať od Pavla, lebo zdôrazňoval Božie vyvolenie? Pavlovi to bolo zjavené Ježišom a evanjelium nie je od človeka. Veď práve to Ježiš zdôrazňoval a to zvrchovanosť vôle svojho Otca na nebesiach. Ježiš učí o podmienke spásy a to narodenie z Boha, o tom, že jedine Otec priťahuje ku Kristu a všetci, ktorých dáva Otec zo sveta Kristu, aj prídu k nemu a teda budú spasení. Učí, že nikto k nemu nepríde iným spôsobom, iba ak mu je to dané od Otca – a to je práve to oživene – vzkriesenie, nové narodenie, obrátenie z duchovnej smrti k životu. Hovorí o svojich ovciach a pozor - ani jedna z jeho oviec nezahynie, lebo Otec je zvrchovaný a niet nikoho, kto by vytrhnú jeho ovcu z ruky Otca a Syna, lebo sú jedno.

Takéto Ježišove tvrdenie, je nezlučiteľné s učením o hriechom zotročenej vôli duchovne mŕtveho človeka, ktorá je vraj oživujúca, prvotná a teda je rozhodujúcim faktorom, pri účinnosti spásy. Je napísané, že kto vydrží až do konca, tak ten bude spasený. No a kto vydrží až do konca? Z kontextu vieme, že vydržia iba jeho ovce, lebo podľa slov Ježiša, ani jedna jeho ovca nezahynie. Prečo práve jeho ovce vydržia a to až do konca? Lebo nie z vlastnej moci vydržia, ale Boh ich udrží . Bez Božieho oživujúceho zásahu, bez Božej milosti a moci – udržiavaní, by nevydržal z vlastnej moci do konca nikto!

Milióny a milióny ľudí veria vo zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka a Boh ich dovedie a udrží až do konca, aby dosiahli spasenie.

Čo je na tom nebiblické veriť vo zvrchovanosť Božiu zvrchovaného Boha v celom diele spásy človeka?
Čo je nebiblické uznávať slobodnú a zvrchovanú vôľu, zvrchovaného Boha?
Tak mi tu oznám, čím človek prispel, k svojmu spaseniu mimo milosti a moci Božej?

Arminiánizmom je poznačené všetko, čo spasenie podmieňuje skutkami a súčasne sa to spája so spásou z milosti, čo si samozrejme protirečí. Niektorí arminiáni majú problém s Biblickým termínom – nové narodenie z Boha - znovuzrodenie, lebo sa pod týmto pojmom vylučuje rozhodujúci faktor vôle človeka, ktorá logicky nemôže rozhodovať, pred narodením a to o narodení znova – z Boha. No Kristus práve novým narodením podmieňuje spásu, že. Narodenie znova – z Boha, je aktom Božej vôle a nie vôle nenarodeného dieťaťa. Ak sa už narodí Božie dieťa, tak Boh ho formuje a udrží, až do konca, aby bolo spasené.

[ambassador]

Jste ochoten zřeknout se Jana Kalvína a to nemám na mysli osobu, ale jeho učení, kterým jsou protkané vaše komentáře. Zase jste opisoval informaci z druhé ruky.

Potom by sa malo to učenie adventizmu vyjasniť z prvej ruky, ak to teda nie je tajomstvom.

Kalvín, Luther a ostatní reformátori, učili to, čo učil Kristus. Ja nie som Kalvínov, ani Lutherov, ale Kristov.

Biblické učenie nazývať Kalvinizmus a to len preto, že ho z Písma zdôrazňoval Kalvín, ale samozrejme aj Luther a množstvo iných kazateľov vzišlých z reformácie, má často svoj protireformačný účel. Znie to často, ako nejaká nadávka a to v dobe prevládajúceho humanizmu, liberalizmu, kde sa preferuje vraj slobodná vôľa človeka. V podstate sa priradí k Biblickému učeniu meno - Kalvinizmus, aby sa strašilo ľudí pred nejakým novým nebiblickým smerom. Pritom Luther a ostatní reformátori, toho napísali o Božej zvrchovanosti a vyvolení oveľa viac.

V podstate nepriatelia reformácie nazvú Biblické učenie Kalvinizmom, aby mohli pred ním strašiť ľudí. Reformácia je predsa návratom k Písmu - jedine Písmo. Veď aj Kristus prišiel a podstúpil smrť na kríži, aby sa čo naplnilo? No predsa Písmo. Tí, ktorí tak strašia Kalvinizmom, často odmietajú autoritu Písma - jedine Písmo a robia si z Biblie trhací kalendár, lebo si vraj protirečí, čo je lož.

To, že Pavol najviac zdôrazňoval zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka, tak mám o sebe tvrdiť, že som Pavlov? Alebo sa mám dištancovať od Pavla, lebo zdôrazňoval Božie vyvolenie? Pavlovi to bolo zjavené Ježišom a evanjelium nie je od človeka. Veď práve to Ježiš zdôrazňoval a to zvrchovanosť vôle svojho Otca na nebesiach. Ježiš učí o podmienke spásy a to narodenie z Boha, o tom, že jedine Otec priťahuje ku Kristu a všetci, ktorých dáva Otec zo sveta Kristu, aj prídu k nemu a teda budú spasení. Učí, že nikto k nemu nepríde iným spôsobom, iba ak mu je to dané od Otca – a to je práve to oživene – vzkriesenie, nové narodenie, obrátenie z duchovnej smrti k životu. Hovorí o svojich ovciach a pozor - ani jedna z jeho oviec nezahynie, lebo Otec je zvrchovaný a niet nikoho, kto by vytrhnú jeho ovcu z ruky Otca a Syna, lebo sú jedno.

Takéto Ježišove tvrdenie, je nezlučiteľné s učením o hriechom zotročenej vôli duchovne mŕtveho človeka, ktorá je vraj oživujúca, prvotná a teda je rozhodujúcim faktorom, pri účinnosti spásy. Je napísané, že kto vydrží až do konca, tak ten bude spasený. No a kto vydrží až do konca? Z kontextu vieme, že vydržia iba jeho ovce, lebo podľa slov Ježiša, ani jedna jeho ovca nezahynie. Prečo práve jeho ovce vydržia a to až do konca? Lebo nie z vlastnej moci vydržia, ale Boh ich udrží . Bez Božieho oživujúceho zásahu, bez Božej milosti a moci – udržiavaní, by nevydržal z vlastnej moci do konca nikto!



Milióny a milióny ľudí veria vo zvrchovanosť Božiu v celom diele spásy človeka a Boh ich dovedie a udrží až do konca, aby dosiahli spasenie.

Čo je na tom nebiblické veriť vo zvrchovanosť Božiu zvrchovaného Boha v celom diele spásy človeka?
Čo je nebiblické uznávať slobodnú a zvrchovanú vôľu, zvrchovaného Boha?
Tak mi tu oznám, čím človek prispel, k svojmu spaseniu mimo milosti a moci Božej?

Arminiánizmom je poznačené všetko, čo spasenie podmieňuje skutkami a súčasne sa to spája so spásou z milosti, čo si samozrejme protirečí. Niektorí arminiáni majú problém s Biblickým termínom – nové narodenie z Boha - znovuzrodenie, lebo sa pod týmto pojmom vylučuje rozhodujúci faktor vôle človeka, ktorá logicky nemôže rozhodovať, pred narodením a to o narodení znova – z Boha. No Kristus práve novým narodením podmieňuje spásu, že. Narodenie znova – z Boha, je aktom Božej vôle a nie vôle nenarodeného dieťaťa. Ak sa už narodí Božie dieťa, tak Boh ho formuje a udrží, až do konca, aby bolo spasené.

Stále dokola! Reformátoři zdůrazňovali často jen něco z Bible a dle toho sestavili nějaký směr učení vycházející někdy selektivním výběrem veršů, bez použití i jiných textu, které by to vyvážily. Podle Kalvína je evangelium jen pro ty co jsou předurčeni ke spáse a tím překročil hranice. Co na to Luther: „Bůh má skrytou vůli, kterou nemůžeme poznat – a je hříchem do ní nahlížet. My se máme držet jen Božího zjevení v Kristu.“

Nejsrozumitelnější, nejjasnější a nejpravdivější vyjádření Boha a jeho vůle k člověku je nabídnuto v Ježíši Kristu.

[Viktorrealita]

Stále dokola! Reformátoři zdůrazňovali často jen něco z Bible a dle toho sestavili nějaký směr učení vycházející někdy selektivním výběrem veršů, bez použití i jiných textu, které by to vyvážily.

Ak by reformátori zdôrazňovali, len niečo z Biblie, tak prečo tak chceli, aby sa Biblia, ako ucelená kniha tak rozšírila, čo bolo práve v čase reformácie, aby ju teda mohol čítať v zrozumiteľnom jazyku každý. Dokonca sa kvôli tomu zdvihla aj všeobecná gramotnosť.

Podle Kalvína je evangelium jen pro ty co jsou předurčeni ke spáse a tím překročil hranice. Co na to Luther: „Bůh má skrytou vůli, kterou nemůžeme poznat – a je hříchem do ní nahlížet. My se máme držet jen Božího zjevení v Kristu.“

Nejsrozumitelnější, nejjasnější a nejpravdivější vyjádření Boha a jeho vůle k člověku je nabídnuto v Ježíši Kristu.

To Kalvín nekázal evanjelium všetkým, ale len niekomu, o ktorom presne vedel, že je predurčený Otcom na nebesiach ku spáse? Aký je účel takéto niečo šíriť, ak to nie je pravda?

Neviem o tom, že by niekto z reformátorov učil, že z nášho pohľadu sa presne vie, koho si Boh vyvolil a predurčil ku spáse a koho nie. No z Božieho pohľadu, ktorý je pred nami skrytý, je evanjelium určené pre spásu jeho ľudu, ktorý si zo sveta vyvolil. Je to tak ťažké na pochopenie? Nie! týmto argumentom proti Božiemu predurčeniu sa niečo sleduje.

S týmto argumentom proti Božej zvrchovanosti v celom diele spásy človeka a teda aj vyvoleniu sa často stretávam, ako keby ten, kto takto argumentuje nevedel, že z nášho pohľadu je nemožné vedieť, ktorých všetkých zo sveta si Otec na nebesiach vyvolil, aby ich oživil – dal uši, aby počuli a rozumeli evanjeliu, zasial semeno Ducha do ich sŕdc, aby sa zrodilo večné vedomie života v Kristu – dieťa Božie.
Je preto logické, že z tohto dôvodu a teda z nášho pohľadu, je evanjelium pre všetkých a preto sa káže všade naokolo a nepozerá sa komu áno a komu nie. Je to pre nás nemožné vedieť, ktorých si Otec vyvolil, aby tvorili jeho ľud. Preto nechápem, prečo sa to stále vyťahuje, že Božie predurčenie – vyvolenie je nejaký problém pri šírení evanjelia.

Na druhej strane - Otec, ktorý jediný vie, koho si vyvolil a teda, kto je jeho dieťa, ktoré splodil svojím semenom Ducha – Slovom, tak je samozrejme, že z pohľadu Otca na nebesiach, je evanjelium určené iba pre vykúpených. Prečo? No preto, lebo iba oni majú od Otca uši na to, aby počuli, srdcom rozumeli a uverili spasiteľnou vierou v Krista. Iba Kristové ovce čujú hlas svojho Pastiera - Krista. Tomu predchádza od Otca, daná schopnosť počuť. Dá sa jasnejšie zdôrazniť, ako to hovorí Ježiš, teda prečo niektorí neveria a čo tomu predchádza : Ján 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

No a čo tomu predchádza – narodenie z Boha, ak niekto počúva slová Božie. No a prečo niekto nepočúva, lebo sa nenarodili z Boha – nie sú z Boha. Ján 8 47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

[ambassador]

Stále dokola! Reformátoři zdůrazňovali často jen něco z Bible a dle toho sestavili nějaký směr učení vycházející někdy selektivním výběrem veršů, bez použití i jiných textu, které by to vyvážily.

Ak by reformátori zdôrazňovali, len niečo z Biblie, tak prečo tak chceli, aby sa Biblia, ako ucelená kniha tak rozšírila, čo bolo práve v čase reformácie, aby ju teda mohol čítať v zrozumiteľnom jazyku každý. Dokonca sa kvôli tomu zdvihla aj všeobecná gramotnosť.

Podle Kalvína je evangelium jen pro ty co jsou předurčeni ke spáse a tím překročil hranice. Co na to Luther: „Bůh má skrytou vůli, kterou nemůžeme poznat – a je hříchem do ní nahlížet. My se máme držet jen Božího zjevení v Kristu.“

Nejsrozumitelnější, nejjasnější a nejpravdivější vyjádření Boha a jeho vůle k člověku je nabídnuto v Ježíši Kristu.

To Kalvín nekázal evanjelium všetkým, ale len niekomu, o ktorom presne vedel, že je predurčený Otcom na nebesiach ku spáse? Aký je účel takéto niečo šíriť, ak to nie je pravda?

Neviem o tom, že by niekto z reformátorov učil, že z nášho pohľadu sa presne vie, koho si Boh vyvolil a predurčil ku spáse a koho nie. No z Božieho pohľadu, ktorý je pred nami skrytý, je evanjelium určené pre spásu jeho ľudu, ktorý si zo sveta vyvolil. Je to tak ťažké na pochopenie? Nie! týmto argumentom proti Božiemu predurčeniu sa niečo sleduje.

S týmto argumentom proti Božej zvrchovanosti v celom diele spásy človeka a teda aj vyvoleniu sa často stretávam, ako keby ten, kto takto argumentuje nevedel, že z nášho pohľadu je nemožné vedieť, ktorých všetkých zo sveta si Otec na nebesiach vyvolil, aby ich oživil – dal uši, aby počuli a rozumeli evanjeliu, zasial semeno Ducha do ich sŕdc, aby sa zrodilo večné vedomie života v Kristu – dieťa Božie.
Je preto logické, že z tohto dôvodu a teda z nášho pohľadu, je evanjelium pre všetkých a preto sa káže všade naokolo a nepozerá sa komu áno a komu nie. Je to pre nás nemožné vedieť, ktorých si Otec vyvolil, aby tvorili jeho ľud. Preto nechápem, prečo sa to stále vyťahuje, že Božie predurčenie – vyvolenie je nejaký problém pri šírení evanjelia.

Na druhej strane - Otec, ktorý jediný vie, koho si vyvolil a teda, kto je jeho dieťa, ktoré splodil svojím semenom Ducha – Slovom, tak je samozrejme, že z pohľadu Otca na nebesiach, je evanjelium určené iba pre vykúpených. Prečo? No preto, lebo iba oni majú od Otca uši na to, aby počuli, srdcom rozumeli a uverili spasiteľnou vierou v Krista. Iba Kristové ovce čujú hlas svojho Pastiera - Krista. Tomu predchádza od Otca, daná schopnosť počuť. Dá sa jasnejšie zdôrazniť, ako to hovorí Ježiš, teda prečo niektorí neveria a čo tomu predchádza : Ján 10:26 ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

No a čo tomu predchádza – narodenie z Boha, ak niekto počúva slová Božie. No a prečo niekto nepočúva, lebo sa nenarodili z Boha – nie sú z Boha. Ján 8 47 Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.

Jen několik komentářů a znovu jsme mimo hlavní téma dané nadpisem tohoto vlákna. Pravidelně se vracíte k vašemu oblíbenému tématu aniž si to možná uvědomujete k predestinaci. Váš vyklad je postaven na vědění, které není lidem dáno, dalo by se vyjádřit tvrději, že je to stavění se na roveň Bohu. V Bibli je třeba hledat v každém příběhu evangelium a nikoliv zatracení. Pokud chcete dále řešit vaše vidění o předem určeném osudu, které nedává lidem rovnocennou šanci tak se s tím laskavě vraťte na své vlastní vlákno a tam si můžete tvořit jak je vám libo --- vytvořené za účelem:

Božia zvrchovanosť vo spasení



Vaše pravidelné odkloňování v kterémkoliv vlákně od tématu je dáno vašim naprogramováním, které se dá nazvat „Predestinační autopilot“.

[Viktorrealita]

Vaše pravidelné odkloňování v kterémkoliv vlákně od tématu je dáno vašim naprogramováním, které se dá nazvat „Predestinační autopilot“.

Nie je to až také dramatické odklonenie od témy.

Otec dáva ľudi zo sveta Kristu a to koho chce a kedy chce. Je to jeho zvrchovaná vôľa. No a Kristus, už dokonale naplnil v srdci vykúpeného, už večný odpočinok a pokoj, ktorý svet nezná.

Prečo si Otec niekoho vyvolil a dal mu večné odpočinutie a pokoj v Kristu je Božou vecou. Iní majú v srdci neustály nepokoj. Dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku neodstráni neustály nepokoj v srdci. Iba Kristus môže dať odpočinutie a pokoj , ale už na rovine Božej a to v sŕdci vykúpeného.

[ambassador]

Vaše pravidelné odkloňování v kterémkoliv vlákně od tématu je dáno vašim naprogramováním, které se dá nazvat „Predestinační autopilot“.

Nie je to až také dramatické odklonenie od témy.


Otec dáva ľudi zo sveta Kristu a to koho chce a kedy chce. Je to jeho zvrchovaná vôľa. No a Kristus, už dokonale naplnil v srdci vykúpeného, už večný odpočinok a pokoj, ktorý svet nezná.

Prečo si Otec niekoho vyvolil a dal mu večné odpočinutie a pokoj v Kristu je Božou vecou. Iní majú v srdci neustály nepokoj. Dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku neodstráni neustály nepokoj v srdci. Iba Kristus môže dať odpočinutie a pokoj , ale už na rovine Božej a to v sŕdci vykúpeného.

]Nie je to až také dramatické odklonenie od témy. aneb laciná náplast, pod kterou se může psát cokoli

Židovství a křesťanství mají společný kořen. Křesťanství nevzniklo mimo židovství, ale v jeho nitru – Ježíš i první učedníci byli součástí židovského lidu. Církev je jako plané ratolesti naroubované na ušlechtilý olivovník, kterým je Izrael. Tento kořen zůstává živý a zásadní.

V průběhu církevních dějin se však začal formovat pozvolný odklon od tohoto společného kořene. Nešlo o náhlé přerušení, ale o pomalý proces, ve kterém vznikala různorodá a často si protiřečící teologie. Tyto směry postupně vytlačovaly židovský kontext víry, překrývaly původní význam Božích ustanovení a vytvářely narativ, že Izrael byl Bohem zavržen a nahrazen církví. Právě na tomto základě se zrodilo i odmítání soboty jako dne odděleným samotným Hospodinem.

Odpočinek v Kristu, který dává pokoj srdci, nevylučuje sobotu zřízenou samotným Hospodinem jako den odpočinku. Kristus sobotu nezrušil – naplnil její podstatu, která se ve Staré smlouvě vyjadřovala skrze oběti za hřích a skrze znamení smlouvy. Sobota byla součástí širšího systému, v němž Bůh ukazoval na smíření, odpočinek a obnovu, které měly svůj plný význam teprve přijít. Kristus tuto podstatu naplnil – stal se obětí za hřích a přinesl pravý pokoj s Bohem, který sobota předjímala.

Zachovávání sedmého dne samo o sobě nezaručuje pokoj v srdci, ale to neznamená, že přikázání týkající se soboty jsou bezvýznamná. Boží přikázání nejsou jen pravidla, která lze opomenout nebo odstranit, ale projev jeho vůle a lásky k lidem. Sobota není výmysl tradice, ale věčné ustanovení na zemi dané samotným Bohem – nikoli jako břemeno, ale jako dar.

Co se týče Boží svrchovanosti: ano, Bůh volí, koho chce a kdy chce, ale tato svrchovanost není v rozporu s jeho věrností. Pavel v listu Římanům píše: „Bůh nezavrhl svůj lid, který si dříve vyvolil“ (Řím 11,2), a dále: „Dary milosti a Boží povolání jsou neodvolatelné“ (Řím 11,29). Vyvolení tedy není důkazem zavržení ostatních, ale projevem Boží trpělivosti a rozšíření milosti a lásky, která přesahuje lidské rozdělení.

[Viktorrealita]

Ambassador

Je potrebné bojovať za slobodu v Kristu a to aj v terajšej dobe, lebo niektorí zo Židov, ktorí sa hlásili ku kresťanom, chceli už na začiatku uvaliť na veriacich z pohanov bremená, ktoré sami nedokázali uniesť, čo je samozrejme pokrytectvom.
Dočítame sa o tom v celej 15 kapitole: skut15:1 Podaktorí, čo prišli z Judska, učili bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho ustanovenia, nemôžete byť spasení.“

Samozrejme týmto by museli veriaci z pohanov dodržiavať celý Mojžišov zákon a k tomu samozrejme patrí hlavne dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. A to je práve to, na čo tak dbali zákonníci a farizeji. No a ako ich Ježiš nazval, každý vie.

Chceli spojiť spásu zo skutkov zákona, so spásou z milosti a vytvoriť nejaké iné, protirečivé evanjelium. Tento boj za pravdu Kristovu, sa viedol už od začiatku a odmietla sa obriezka a teda aj nutnosť dodržiavať celý Mojžišov zákon a samozrejme hlavne s tým spojené dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku. Odmietlo sa podmieňovať týmto spásu a boli o to nemalé hádky. Títo chceli zobrať zo sŕdc veriacich tento skutočný odpočinok a pokoj v Kristu. Ak chrám bol zničený, tak týmto Boh dal jasne najavo, že nastala éra novej zmluvy a to v Kristu Ježišovi a teda odpočinok a pokoj, ktorý svet nepozná.

Sloboda v Kristu, nie je sloboda hrešiť, ale je to napĺňanie zákona na rovine Božej a teda z lásky k Bohu, čo je viac, ako ľudské morálne predstavy pri napĺňaní zákona. Zákon pozerá na skutok, ale milosť vyučuje srdce. Vidíme to, na akú rovinu stavia Ježiš napĺňanie zákona. Ježiš ukazuje, že pred Bohom, je aj hriešny úmysel v srdci človeka už hriechom, aj keď ku skutku z nejakého dôvodu ešte nedošlo.

Ježiš vysvetľuje pôvod hriechu a teda hriech vychádza najprv z porušeného srdca. Teda hriešny úmysel a rozhodnutie sa prejaví v hriešnom skutku. Ani keď ku skutku z nejakého dôvodu nedošlo, hriech je stále hriechom v srdci : Mat 5:28 každý, kto by pozrel na ženu s myšlienkou požiadať ju, už aj scudzoložil s ňou vo svojom srdci.

Takže hriešne cudzoložné rozhodnutie v srdci človeka predchádza hriešnemu skutku. Aj keď z nejakého dôvodu, ku skutku nedošlo, tak aj tak človek v Božích očiach scudzoložil a má činiť pokánie a nehrešiť. Podobne je to aj s krádežou atd.

Alebo tu: Mat5 31Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list. 32Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku krome príčiny smilstva, vedie ju k cudzoložstvu, a ktokoľvek by si vzal za ženu prepustenú, cudzoloží.

No Ježiš nikde neučí, že nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, je hriechom. Prečo? No preto, lebo už ho dokonale naplnil na rovine Božej a dal tento svoj odpočinok a pokoj do sŕdc vykúpených. Preto sa to v Novom Zákone nikde nespomína nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, ako hriech v Božích očiach, ale naopak, dobre robiť sa smie aj v sobotu. Teda dodržiavanie, alebo nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku nemôže naplniť v srdci pokoj, ktorý dáva jedine Kristus. On je ten odpočinok a pokoj v srdci! Preto telesný odpočinok a pokoj, nemôže narúšať duchovný odpočinok a pokoj, ktorý je večný.

No niektorí učia tak , že nedodržiavanie správneho siedmeho dňa telesného odpočinku, je porušenie zákona a teda hriechom. Týmto vytvárajú nepokoj a pochybnosti v srdciach veriacich v Krista o svojej spáse. Tam kde sa straca istota spásy v Kristu a to kvôli nedodržiavaniu dňa telesného odpočinku, tak sa stráca radosť a pokoj. Následne tam prichádza flustrácia a nepokoj. No pravé evanjelium Ježiša Krista je radostná správa od Boha, ktorá dáva do sŕca odpočinutie, pokoj a radosť.

Preto učenie, ktoré podmieňuje spásu dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, je iné evanjelium, ktoré už neprináša pokoj a radosť. Myslím si, že učenie adventizmu sú nejaké pozostatky tohto učenia, kde sa spája spása z milosti so spásov zo skutkov zákona. Učia – áno spasení sme z milosti - ale aj. To pridané - ale aj, je už ako celok iné evanjelium. Je to aj vidieť v učeniu KC, SJ a pod. Lebo dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, alebo nejakých márnych tradícii a nariadení, nemôže dať do srdca skutočný odpočinok a pokoj, ktorý je jedine v Kristu.

Čo je viac - zasvätiť siedmy deň Bohu a to tým, že telesne nepracujem a následne neustále pochybovať, či som ho správne dodržal, alebo zasvätiť celý svoj život Bohu v istote spásy, lebo iba vtedy má človek už večný pokoj a radosť v Kristu Ježišovi.

[ambassador]

Ambassador



No Ježiš nikde neučí, že nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, je hriechom. Prečo? No preto, lebo už ho dokonale naplnil na rovine Božej a dal tento svoj odpočinok a pokoj do sŕdc vykúpených. Preto sa to v Novom Zákone nikde nespomína nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, ako hriech v Božích očiach, ale naopak, dobre robiť sa smie aj v sobotu. Teda dodržiavanie, alebo nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku nemôže naplniť v srdci pokoj, ktorý dáva jedine Kristus. On je ten odpočinok a pokoj v srdci! Preto telesný odpočinok a pokoj, nemôže narúšať duchovný odpočinok a pokoj, ktorý je večný.

No niektorí učia tak , že nedodržiavanie správneho siedmeho dňa telesného odpočinku, je porušenie zákona a teda hriechom. Týmto vytvárajú nepokoj a pochybnosti v srdciach veriacich v Krista o svojej spáse. Tam kde sa straca istota spásy v Kristu a to kvôli nedodržiavaniu dňa telesného odpočinku, tak sa stráca radosť a pokoj. Následne tam prichádza flustrácia a nepokoj. No pravé evanjelium Ježiša Krista je radostná správa od Boha, ktorá dáva do sŕca odpočinutie, pokoj a radosť.

Preto učenie, ktoré podmieňuje spásu dodržiavaním siedmeho dňa telesného odpočinku, je iné evanjelium, ktoré už neprináša pokoj a radosť. Myslím si, že učenie adventizmu sú nejaké pozostatky tohto učenia, kde sa spája spása z milosti so spásov zo skutkov zákona. Učia – áno spasení sme z milosti - ale aj. To pridané - ale aj, je už ako celok iné evanjelium. Je to aj vidieť v učeniu KC, SJ a pod. Lebo dodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, alebo nejakých márnych tradícii a nariadení, nemôže dať do srdca skutočný odpočinok a pokoj, ktorý je jedine v Kristu.

Čo je viac - zasvätiť siedmy deň Bohu a to tým, že telesne nepracujem a následne neustále pochybovať, či som ho správne dodržal, alebo zasvätiť celý svoj život Bohu v istote spásy, lebo iba vtedy má človek už večný pokoj a radosť v Kristu Ježišovi.

Je zvláštní, že v podstatě neděláte rozbor mého posledního komentáře, ale zase jste něco někde opsal.

Kde je konkrétně v mém komentáři nějaká zmínka, že tvrdím něco o hříchu v souvislostí se sobotou?

Kde je konkrétně v mém komentáři nějaká zmínka o tělesném odpočinku v sobotu?

Kde je konkrétně v mém komentáři nějaká zmínka, že spása je podmíněná sobotou?

Kde jste konkrétně v mém komentáři našel myšlenky , které mi podsouváte ve vašem posledním odstavci?

Vy vlastně ani nediskutujete ....

[Viktorrealita]

Ambassador

Sú to polemicke otázky na adresu adventistov, aby sa videlo, akého Krista vyznávajú.

Takže nemusím byť adventista, aby som bol spasený a teda môžem byť členom akejkoľvek cirkvi, ktorá nasleduje Krista. Súhlasíš s tým?

Prečo si adventistom?

Máš istotu spásy v Kristu? Ak nie, tak prečo?

Čo všetko musím dodržiavať, aby som bol spasený?

Je spása jedine z milosti, alebo - ale aj zo skutkov?

Súhlasíš s tým, že kto má v srdci Krista, tak má v srdci Boha? Je pre teba Kristus Bohom?

Je podmienkou spásy znovuzrodenie z Boha? Čo
predcháza spasiteľnej viere?

Ako chápeš znovuzrodenie z Boha a z akej vôle sa to deje - Božej, alebo ľudskej?