Kam směřuje ateismus?

[Viktorrealita]

Ako vám pomohol Boh v živote? Konkrétne Boh. Nie cirkev, kazateľ, diakon, brat.

Jedine Boh oživuje a daruje večný život a to z milosti, skrze vieru. Môžeš oznámiť, čo je viac, ako večný život v spoločenstve zo Svätým Bohom ako dar od Boha. A ty sa pýtaš, v čom nám Boh pomohol?

Som nekonečne vďačný za všetko zvrchovanému a svätému Bohu. To Boh ma vzkriesil a otvoril oči, aby som uvidel svetlo Božieho Slova. Z Božej vôle som sa narodil na tento svet a Boh ma aj vzkriesil, do nového života v Kristu Ježišovi, aby som mal odpočinutie, radosť a pokoj, ktorý svet nezná. Hoci každý z nás prechádza mnohými telesnými útrapami, tak, ako píše Pavol: Rim 8,18 Lebo tak súdim, že utrpenia terajšieho času nie sú hodny, aby boly prirovnané k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.

Boh pôsobí svojimi cestami a oživuje to, čo bolo mŕtve a to skrz cirkev, skrz kazateľa, skrz brata, aj skrz mnohých rôznych ľudí. Boh dopúšťa utrpenie a to aj u svojich detí, formuje ich, karhá napomína, skrz slovo, no dáva aj východisko z neho, aby sme mohli zniesť, aby nezahynulo ani jedno z jeho detí.

Ak Ježiš otvoril oči slepému od narodenia a videl, tak to bolo Bohom pripravované, aby sa ukázala Božia moc a oslávil zvrchovaný a Svätý Boh. Mnoho ľudí ak uvideli slepého od narodenia, že vidí, tak uverilo v Ježiša a bolo spasených. Niektorí ostali zatvrdení a aj v to, čo bolo zjavné, tak pochybovali. Podobne, to bolo aj s Lazarom, ktorý zomrel. Boh mohol zabrániť jeho smrti. Ale stalo sa to preto, aby sa ukázala Božia moc, keď ho Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Vtedy mnohí uverili v Ježiša a oslavovali Boha.

Teraz je na Zemi okolo 8 miliárd ľudí. Dejú sa aj zázraky o ktorých nevieš. No a najväčší zázrak, je znovuzrodené srdce z Boha, ktoré svojho Boha svojím novým životom z nekonečnej vďačnosti a lásky oslavuje. Také srdce už nepotrebuje vidieť zázraky, aby verilo.

Zázraky sú aj falošné, ktoré zázrakmi nie sú a odvádzajú od pravého Krista.

[Host]

Kritické myslenie je schopnosť analyticky a systematicky hodnotiť informácie, argumenty a tvrdenia, namiesto toho, aby sme ich prijímali automaticky alebo emocionálne. Ide o proces, pri ktorom človek uplatňuje logiku, dôkazy a racionálne uvažovanie na rozhodovanie, riešenie problémov a tvorbu vlastných záverov.

Hlavné znaky kritického myslenia sú:
Analýza: Rozkladanie problémov alebo tvrdení na menšie časti a skúmanie ich logiky.
Hodnotenie dôkazov: Posudzovanie pravdivosti informácií a spoľahlivosti zdrojov.
Otvorenosť mysle: Byť pripravený upraviť svoj názor na základe nových dôkazov.
Nezávislé myslenie: Nepodliehať automaticky autoritám alebo populárnym názorom.
Riešenie problémov: Hľadanie najlepšieho riešenia na základe dôkazov a logiky.

Podla definície kritického myslenia by neprešiel žiaden kresťan.

Ta definice je přísná. Většina lidí má různé oblasti života, kde se chová různě a rozhodně se v osobním životě a sociálních vztazích chová emocionálně.
Podle definice kritického myšlení by neprošla většina lidí. Ani ,,jiní" lidé jako Sheldon Cooper z big bang theory by v některých oblastech neprošel.

Ale i ti křesťané si nechodí vsázet sportku podle modlitby či ranního veršíku, nebo se nestěhují do cizí země na základě snu v noci.
A naopak i ti vědci, někdy při pocitu nutné záchrany u svých nejbližších někdy zajdou do kostela nebo přispějí na charitu, nebo zaklepou když řeknou že rakovina ,,odešla".
Takže by mělo smysl to posuzovat možná na % nebo rozdělit život na několik oblastí a určovat to v nich.

Ano je moc prísna a technická. Aj veriaci vedec sa môže v práci chovať racionálne, logicky, a skepticky. A potom príde v sobotu do kostola a kritické myslenie musí nechať doma. Lebo inak to nejde. Vieru v nadprirodzené veci a potrebujeme.

[Neregistrovaný]

Prečo potrebujeme "vieru v nadprirodzené veci"? Malé deti veria na Mikuláša a Ježiška. Potom príde sklamanie. Na rozdiel od veriacich, ktorí musia v niekoho/niečo veriť. Lebo by sa im zrútil svet. Nikto si nechce pripustiť, že bol celý život klamaný a funguje tu kognitívna disonancia.
V psychológii sú známe mnohé krycie mechanizmy pre potlačovanie zlých pocitov pri disonancii. Často skúmané je aj tzv. KONFIRMAČNÉ SKRESLENIE (confirmation bias).
Ide o tendenciu interpretovať určité situácie takým spôsobom, ktorý potvrdí vopred vytvorené presvedčenie. V čase sociálnych médií je tento nástroj ešte mocnejší, keďže si ľudia často vyberajú a sledujú len zdroje, ktoré sú v súlade s ich presvedčením.

[Neregistrovaný]

Otázka je spíš, co je to ,,nadpřirozené".

Kdysi to byl blesk, dnes je blesk přirozený a fyzikálně vysvětlitelný, ale to byl i tehdy jen se to nevědělo.
Třeba budou v budoucnu přirozené = pochopené a vysvětlené i zkušenosti lidí mimo tělo, minulé životy, uzdravení z nevyléčitelných nemocí, existence dalších vědomých bytostí atd.

[Viktorrealita]

Prečo potrebujeme "vieru v nadprirodzené veci"? Malé deti veria na Mikuláša a Ježiška. Potom príde sklamanie. Na rozdiel od veriacich, ktorí musia v niekoho/niečo veriť. Lebo by sa im zrútil svet. Nikto si nechce pripustiť, že bol celý život klamaný a funguje tu kognitívna disonancia.

Prečo mnohí sú presvedčení, že láska existuje, aj keď ju očami nevidia? Potrebujú teda vieru, že láska existuje? Áno! Teda to ich presvedčenie vychádza z viery a nie z videnia. Očami vidia skutky lásky – obeť pre iného a sebazaprenie a srdcom to vnímajú.

Taktiež u Boha sa prejavila láska voči svojmu ľudu tým, že poslal svojho milovaného Syna, aby spasil svoj ľud od ich hriechov.Teda lásku Božiu sme uvideli v skutkoch, ktoré Boh činil a teda veríme svedectvu o tejto láske v Božej milosti od tých, ktorí tieto skutky lásky videli, teda od priamých svedkov. Boh sa sám zaprel, stal sa človekom, obetoval svoje telo na kríži za hriechy svojho ľudu a na tretí deň vstal z mŕtvych, aby zase prišiel, aby tam, kde je On, bol aj jeho ľud. To je to zasľúbenie večného života a pravý domov Božieho ľudu, na ktorý sa nesmierne teší.

V psychológii sú známe mnohé krycie mechanizmy pre potlačovanie zlých pocitov pri disonancii. Často skúmané je aj tzv. KONFIRMAČNÉ SKRESLENIE (confirmation bias).
Ide o tendenciu interpretovať určité situácie takým spôsobom, ktorý potvrdí vopred vytvorené presvedčenie. V čase sociálnych médií je tento nástroj ešte mocnejší, keďže si ľudia často vyberajú a sledujú len zdroje, ktoré sú v súlade s ich presvedčením.

Psychológia používa sebaklam, aby povrchovo zakryť depresie, beznádej, nepokoj, flustráciu atd. No iba Pravda Božieho Slova oživuje srdce zvnútra, teda mení stav toho, kde sídli vedomie našej osoby, ktoré skrze vieru v to Slovo nadobúda radosť a pokoj. Teda nie je to psychologicky sebaklam – nejaké meditácie, alebo zakrývanie deprésií telesným stimulom. Alkohol, lieky proti bolesti, antidepresíva, rôzne drogy, tak síce vyvolávajú pocit šťastia a radosti, ale je to telesné, klamlivé a dočasné. Často to končí závislosťou a flustráciou. Tá radosť po užití drog nevychádza z vnútra srdca, ktoré je duchovné podstaty, ale je to len dočasný telesný stimul. Často sa takto zakrýva umrtvený stav srdca, ktorý naďalej ostáva nezmenený.

Zasľúbenie evanjelia Ježiša Krista je večné, je Pravdou a preto aj nádej a zmysel života sa nestráca, ako pri drogách.

Ty píšeš, ako keby si bol nad vecou a teba sa to netýkalo, teda nepotrebuješ presvedčenie o niečom, čo nevidíš, teda vieru? Nie je možné vidieť všetko, ale veríme, alebo neveríme svedectvu o týchto veciach od tých, ktorí ich videli. Neceníš si snáď lásku svojích rodičov voči sebe? Povieš snáď, že je to u nich len nejaký elektorochemický skrat v mozku a opovrhneš láskou svojích rodičov?

Ak je vedomie osoby, láska, viera, nádej, len nejaká elektrochemická reakcia nejakej samoorganizujúcej hmoty, tak by to malo mať aj takú hodnotu, ako iba produkt hmoty. Ale ako vieme nemá a každý chce byť milovaný.

Láska, má duchovný rozmer a nedá sa vidieť telesnými očami a preto potrebujeme vieru, že existuje. Telesnými očami sa dajú vidieť prejavy lásky – obeť pre iného, sebazaprenie, teda skutky lásky a srdce to vníma. Ak je dieťa vychovávane v láske svojích rodičov, tak ju vníma, hoci ju nevidí. Táto láska sa prenáša na dieťa a to naproti svojím rodičom. Z toho pramení dôvera vo svojích rodičov. Ak dieťa pocíti nedostatok lásky rodičov, tak trpí a je to horšie ako telesná bolesť a následky sú nedozierné.

Spájať Mikuláša a Ježíša je účelové, aby sa vytváral dojem, že aj Ježiš, je nejaká rozprávková postavička. Takto to predkladajú deťom a oni to aj tak vnímajú. Následok premiešavania pravdy so lžou sa prejaví v dezorientácií detí.

[Host]

Ako vám pomohol Boh v živote? Konkrétne Boh. Nie cirkev, kazateľ, diakon, brat. Pretože Boh je DOBRÝ, za všetko dobré čo nás v živote postihne sme mu vďační a velebíme ho. Ak nás postihnú zlé veci, tu je odpoveď nejednoznačná. Môžeme sa inšpirovať Bibliou, napríklad Kniha Job. Alebo príbehom o boháčovi a Lazarovi. Z našeho hľadiska sú to extrémne prípady ako môže človek trpieť. Všetci dúfame, že nebudeme objektom stávky medzi Bohom a satanom. V príbehu o slepom mužovi od narodenia sa Ježiša pýtajú, či je potrestaný za hriechy svojich rodičov alebo svoje hriechy. Podľa tejto logiky musel chudák hrešiť už v maternici. Ježišova odpoveď mi tiež nepríde uspokojivá: "Bol slepý, aby sa mohla prejaviť Božia moc". Ďakujem pekne. Prečo sa potom Božia moc neprejavila u miliónov iných rôzne postihnutých ľudí? Je jedno či v prvom storočí alebo 21.storočí? Určite si mnohí povzdychli: Keby tu teraz na Zemi žil Ježiš, všetko by som dal/dala za to, aby som ho mohol/mohla stretnúť a poprosiť o uzdravenie. Keby modlitba a viera fungovali, nepotrebovali by sme nemocnice. Ľudia by prirodzene zomierali na starobu v požehnanom veku.

Tak velmi by sme chceli aby nám Boh požehnával aby sme boli zdraví a šťastný až do smrti. Modlitba a viera fungujú ale nie tak ako si to predstavujeme. Samozrejme občas prídu správy z Bangladéže kde mrtvi chlapec vstane a ožije. Vôbec to nerozporujem ale spraviť s toho kázeň a dávať to ako vzor je síce inšpirujúce ale niekto kto to zoberie zjednodušene bude takéto správanie od Boha ocakávať. Vieme aký vzťah mal chlapec s Bohom? Vieme aký vzťah má s Bohom môj priatel ktorý ochorel na rakovinu alebo další ktorý sa práve rozvádza? Nevieme nič a chceme do toho hovoriť a súdiť. Nevieme čo ho trápi čím si prechádza a akú úlohu zohráva v jeho živote táto skúsenosť.

[Neregistrovaný]

Tak velmi by sme chceli aby nám Boh požehnával aby sme boli zdraví a šťastný až do smrti. Modlitba a viera fungujú ale nie tak ako si to predstavujeme. Samozrejme občas prídu správy z Bangladéže kde mrtvi chlapec vstane a ožije. Vôbec to nerozporujem ale spraviť s toho kázeň a dávať to ako vzor je síce inšpirujúce ale niekto kto to zoberie zjednodušene bude takéto správanie od Boha ocakávať. Vieme aký vzťah mal chlapec s Bohom? Vieme aký vzťah má s Bohom môj priatel ktorý ochorel na rakovinu alebo další ktorý sa práve rozvádza? Nevieme nič a chceme do toho hovoriť a súdiť. Nevieme čo ho trápi čím si prechádza a akú úlohu zohráva v jeho živote táto skúsenosť.

Věřit v Boha, který se ale v můj (lidský ) prospěch v tomto životě nijak neprojevuje je deismus.
Tedy že Bůh jako hodinář pečlivě stvořil vesmír i život na něm a díky Němu to vše setrvává v pohybu a naživu, ale do toho nijak nezasahuje.

Ale
Bible se jak ve staré smlouvě s Izraelem vyjadřuje o Bohu jako o aktivním, který ty, se kterými má smlouvu nenechá ve štychu, dokud oni budou dodržovat svoje a naopak jim to osladí když se na něj vykašlou.
V evangeliích zase Ježíš představuje Boha, který, když ho požádáte, tak vám dá a odpoví uzdraví vyslyší. Na znamení toho dělá zázraky a divy a ještě i učedníci a pak apoštol Pavel v tomto rozšiřování evangelia takto pokračují.

Popis Boha v bibli vyjadřuje spíš směr teismus. Víra v osobního aktivního a zajímajícího se Boha.

Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).

Abych propojil svůj příspěvek s názvem vlákna.

Deista má s Ateistou vlastně téměř všechno společné - v praxi hledá přirozená vysvětlení jevů okolo sebe a nemyslí si že je to Boží náladou, či špatným vztahem s ním.
Jen jeden věří ve velký třesk a evoluci (nebo nevím v co) a druhý v počáteční stvoření Bohem.

Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví.

[Viktorrealita]

Takže argumentace tím, že modlitba není automat a že ,,všechno napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha" , ,,cesty Páně jsou nevyzpytatelné" a podobně je sice logické a bylo to tu už v jiných předkřesťanských náboženstvích (pak se ta božstva lidé snažili naklonit a uplatit oběťmi, či sliby, závazky, nebo dary, nebo se s tím naopak jen smířili), ale tento přístup zastávaný křesťanem vyvolává otázky - jak se takový křesťan vyrovnává s mnohem odvážnějšími texty bible, které naopak Boha představují jako spolehlivého, který vždy vyslyší, pomůže a zachrání/uzdraví/spasí (v originále je na to stejné slovo).

U Ateistu takéto niečo nemôže pôsobiť, lebo koniec tohoto života je u neho konečná. Milosť Božia nevyučuje a nezdokonaľuje neveriaceho. Ak prídu na neho choroby, utrpenie, tak beznádej, flustrácia nevyučuje a nezdokonaľuje takého človeka. Naopak: Rim 8,28 A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.

Ak všetko pôsobí na dobré, tak aj utrpenia, ktoré Boh dopúšťa a to aj na svoje deti, tak v konečnom dôsledku u nich to všetko pôsobí na dobré a teda to ich zdokonaľuje, formuje, napráva, prináša pokoru, aby nezahynulo ani jedno z nich, ale malo večný život. A to je to dobré – zasľúbenie večného života. Lebo vykúpený v dostatku ďakuje Bohu a choroby a utrpenia prinášajú pokoru, aby v srdci nezavládla pýcha a mamon.

Boh nedopúšťa utrpenia nad naše sily, aby sme mohli zniesť a dáva aj východisko z nich. No dôležité je to zasľúbenie večného života v Kristu Ježišovi, lebo práve to dáva srdcu silu a to aj v utrpení, úskostiach, chorobách, ale aj v dostatkú, aby sme mu ďakovali vo všetkom. To svetlo Božieho zasľúbenia svieti do tmy a osvetľuje všetko naokolo a tak tma nepohltí srdce vykúpeného.

Utrpenia tohto života sú dočasné, ale život v Kristu je večný.To znamená, že dočasné utrpenia tohoto života sa nedajú ani len porovnať s večným životom v spoločenstve s Bohom. Ako sa dá porovnať život človeka na Zemi s večnosťou v spoločenstve z Bohom? Prave taký život nám Boh zasľúbil v Kristu Ježišovi. No a to, že Boh, ktorý to zasľúbil, je zvrchovaným, mocným a Svätým Bohom, tak to, čo zasľúbi, aj vykoná a nikto mu to nemôže prekaziť, aby sa oslávil v novom stvorení v Kristu Ježišovi.

Chci tím říci, že když si tu ateista zkušenostmi postěžuje teistům, že v praxi nevidí tu Boží aktivitu a teisté mu odpoví deisticky, tak sice na první pohled mu zavřeli pusu, ale on jim taky klidně může říct, ok tak to jsme vlastně ve shodě ani ateistický ani deistický přístup od Boha nic nečeká, a rozpory končí, rozdíl je jen ve víře, jak to bude po smrti. Ale v adventismu je víra ve smrt jako spánek a poté jednorázové konečné zničení bezbožného. Což není pro ateistu takový strašák, jako víra ve věčné peklo, očistec, nebo nekonečnou reinkarnaci dokud si to neopraví.

Ako to bude po telesnej smrti, tak ten rozdiel medzi veriacim v Krista a ateistou, je ako rozdiel medzi svetlom a tmou. Veriaci v Krista už teraz prešiel zo smrti do večného života. Telesná smrť na tomto stave už nič nemení. Preto ani utrpenia ho nepremôžu, lebo v Kristu zvíťazil nad druhou smrťou. Kristus porazil smrť – je víťaz a teda všetci, ktorí sú v Kristu, sú víťazmi nad druhou smrťou. Písmo prirovnáva telesnú smrť k spánku. No a definícia toho, čo je to život, je životom vo večnom spoločenstve s Bohom. Všetko, čo je mimo tohto spoločenstva s Bohom je druhou smrťou - von vyhodení.

Písmo nám zjavuje, že tí, ktorí nie sú pod milosťou, tak idú na súd a to podľa svojích skutkov. To znamená, že ich nemôže čakať len nejaká neexistencia, lebo zmysel súdu a to podľa skutkov, by sa týmto stratil. Peklo, je v podstate existencia mimo spoločenstva z Bohom a teda nebudú mať účasť na Božej sláve.

V Písme sa často vyskytuje pojem v súvislosti s vyhodením do tmy - plač a škrípanie zubami - peklo. Ak ich budú vidieť v kráľovstve Božom a seba von vyhodených a teda mimo toho kráľovstva, tak:

Luk 13,28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

Mat13, 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i tých, ktorí páchajú neprávosť, 42 a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.