14. Sobota v Novom zákone

[Rozpravky]

O tom ca sa v Jeruzalema stalo sa rozprávajú iba rozprávky. To sa dnes už nedá dohľadať. Fakt je iba jeden. Že Ježiš nechcel aby niekto musel utekať v deň zasvätený Bohu. Všetko ostatné sú rozprávky.

[Spekulacie]

Keď sa ti nepáči slovo rozprávky, povedzme radšej špekulácie. Historické špekulácie. Vyspekulovat sa dá všetko, zvlášť keď tam nikto nebol. To môžme špekulovať do nekonečna kde aké brány bolo či neboli a kedy bolo otvorené. Ježiš nevaroval pred zamknutými bránami ale pred znesvatenim Božieho dňa. Môj názor. Moja úvaha. Mohol povedať, modlite sa aby neboli zamknuté brány, No povedalo prosto a to je najjednoduchšie riešenie, modlite ste aby to nebola sobota.

[Neregistrovaný]

Jednou v sobotu procházel obilím a jeho učedníci trhali klasy, mnuli z nich rukama zrní a jedli.
Někteří z farizeů řekli: „Jak to, že děláte, co se v sobotu nesmí!“
Ježíš jim odpověděl: „Nečetli jste, co udělal David, když měl hlad on i ti, kdo byli s ním?
Jak vešel do domu Božího a vzal posvátné chleby, jedl je a dal i těm, kteří ho provázeli? A to byly chleby, které nesmí jíst nikdo, jen kněží.“
A řekl jim: „Syn člověka je pánem nad sobotou.“

Když říká Ježíš toto - přeneseně když je potřeba tak sobota nesobota a posvátné neposvátné uděláte co je potřeba.

Tak nedává smysl, aby najednou říkal - modlete se abyste se nemuseli dát na útěk v sobotu, protože to byste jí znesvětili. (To se jako měli místo toho nechat zamordovat?)

Takže jak někdo psal víte, řekl pouze to že se mají modlit aby nemuseli utíkat v sobotu nebo v zimě, ale proč to neřekl.

A rozhodně v textu není nic o znesvěcení soboty.

[Jasne]

Tak nedává smysl, aby najednou říkal - modlete se abyste se nemuseli dát na útěk v sobotu, protože to byste jí znesvětili.

Ani mne to nedáva zmysel. To som ani nikde nenapísal. Vkladá mi do úst svoje vlastné myšlienky.

A rozhodně v textu není nic o znesvěcení soboty.

Nie je tam nič. To je moja interpretácia - Modlite sa, aby vám pohania tu sobotu neznesvatili, neposkvrnili. Tak si to vykladam.

[Môžem sa mýliť.]

Mozem sa veľmi ľahko mýliť vo svojej interpretácii toho, čo znamená, modlite sa aby ste nemuseli utekať v sobotu. Tu sa dá len domnievať, ale nedá sa ani len približne vedieť.

No čo s určitosťou viem, že nikde nie je ani náznak toho, že by Ježiša napadlo, že by sobota niekedy mohla prestať existovať. Ani vo sne.

[Host]

No v Novom Zákone sa nikde nespomína, že nedodržiavanie siedmeho dňa telesného odpočinku, je hriechom v Božích očiach, ale je o to väčší dôraz na dodržiavanie ostatných prikázania zákona a to na rovine Božej - z lásky k Bohu. Prečo sa to nespomína, keďže dodržiavanie dňa telesného odpočinku v sobotu, je súčasťou Božích prikázaní?

Samozrejme, že sa to spomína. Ako úplná samozrejmosť. V príbehu o trhaní klasov v sobotu, o uzdravovani v sobotu. Otázka soboty mu bola tak prirodzená ako je prirodzený východ slnka každý deň. Ježiš nemal najmenšiu pochybnosť.

Tento argument je slabý a logicky neudržateľný. Ježiš sobotu neskôr radikálne preinterpretuje: „Sobota je ustanovená pre človeka, nie človek pre sobotu.“ (Mk 2,27)
To nie je samozrejmé potvrdenie, ale zásadná korekcia chápania soboty. Ak by bolo zachovávanie soboty tak samozrejmé a bez pochybností, prečo práve sobota vyvoláva toľko sporov?
uzdravovanie v sobotu,
trhanie klasov,
tento človek nezachováva sobotu“ (Jn 9,16).
Argument Ježiš nemal pochybnosti je psychologická domnienka.
Nikde v texte Nového zákona nie je napísané Ježiš nemal pochybnosti o zachovávaní soboty. To je tvoja interpretácia nie biblický fakt.
Biblický text nám ukazuje konanie a výroky, nie Ježišov vnútorný pocit samozrejmosti.

Ak by bola sobota morálne záväzná ako ostatné prikázania, objavila by sa v apoštolskom učení, bola by riešená na Jeruzalemskom koncile (Sk 15) bola by jasne spomenutá v listoch Namiesto toho čítame Nech vás nikto nesúdi pre jedlo, nápoj alebo sviatok, nov, či sobotu. (Kol 2,16)
To je priame oslabenie povinnosti, nie potvrdenie samozrejmosti.

Tvrdenie, že Ježiš sobotu nespomína, lebo bola „samozrejmá“, je slabý argument. Práve naopak – sobota je v evanjeliách opakovane predmetom konfliktov a Ježiš ju preinterpretuje („Sobota je pre človeka“). Navyše apoštoli ju už neuvádzajú ako morálnu povinnosť a Pavol výslovne hovorí, že v otázke soboty nemáme nikoho súdiť. Mlčanie tu neznamená potvrdenie

[No teda]

Tvrdenie, že Ježiš sobotu nespomína, lebo bola „samozrejmá“, je slabý argument. Práve naopak – sobota je v evanjeliách opakovane predmetom konfliktov a Ježiš ju preinterpretuje („Sobota je pre človeka“).

Kamarát, prečítaj si kľudne a pozorne ešte raz čo som napísal. Nie je to tak, že by Ježiš sobotu nespomínal. Spomína ju viackrát, ako som celkom jasne uviedol. A spomína ju vždy ako samozrejmost. Predmetom konfliktu bolo iba to, čo ešte považovať za prácu a čo nie, teda, ako svätit. Ale vždy keď prišla s Ježišom reč na sobotu, samotný fakt soboty ako svätého dňa Ježiš nijakým spôsobom nikdy nespochybnil, ani čo sa týka jeho čias ani čias ktoré mali prísť po ňom.

[Host]

tvoj argumento stojí na :
.............Ak Ježiš nikdy výslovne nespochybnil samotný fakt soboty ako svätého dňa, znamená to, že ju potvrdil aj pre budúce časy.....
Toto je presne miesto, kde tvoj argument zlyháva.
Ježiš nespochybnil mnoho vecí, ktoré dnes kresťania nepovažujú za záväzné.
Chrámový kult, obetný systém, rituálnu čistotu, obriezku.
To, že niečo nebolo v Ježišových slovách výslovne zrušené, neznamená, že to má automaticky trvalú normatívnu platnosť v Novej zmluve.
Tvrdenie, že šlo „len o to, čo je práca“, je zjednodušenie.

Ježiš hovorí napríklad:
„Môj Otec pracuje doteraz a aj ja pracujem.“ (Jn 5,17)
Na to Židia reagujú:
„…pretože porušoval sobotu.“ (Jn 5,18)
Tu už nejde len o výklad detailov, ale o autoritu nad sobotou.
A Ježiš výslovne hovorí:
„Syn človeka je Pánom aj nad sobotou.“ (Mk 2,28)
To nie je len výklad pravidiel, ale nárok na zvrchovanosť nad samotným ustanovením.
5. Rozhodujúci je príklad apoštolov, nie predpoklad „samozrejmosti“
Namiesto toho vidíme:
žiadne napomenutie pohanov za nedodržiavanie soboty,
žiadne riešenie soboty na koncile v Sk 15,
Pavlovo vyhlásenie, že sobota patrí medzi „tieň budúcich vecí“ (Kol 2,16–17).
To ukazuje, že prvotná Cirkev nechápala sobotu ako morálne záväznú normu.
Problém nie je v tom, či Ježiš sobotu spomínal, ale čo s ňou urobil. Tým, že sa označil za Pána soboty a vyhlásil, že sobota je pre človeka, zmenil jej charakter z absolútneho prikázania na prostriedok pre dobro človeka. To, že ju výslovne „nezrušil“, ešte neznamená, že ju ustanovil ako záväznú normu Novej zmluvy – o tom rozhoduje apoštolská prax a učenie, kde sobota ako povinnosť chýba.

[Nabozenstvo]

Rozhodujúci je príklad apoštolov, nie predpoklad „samozrejmosti“.

Áno, pre každého je rozhodujúce niečo iné. Každy môže mať svoje náboženstvo. Jeden podľa Ježiša, druhý podľa apoštolov, tretí podľa pápeža a štvrty pocuva svoj vnútorný hlas - Ducha Svätého. To je úplne v poriadku.

[Ja viem]

Ja viem, teraz niekto povie, že predsa apoštoli hovorili to isté čo Ježiš, pápež to isté, čo apoštoli a vnútorný hlas Duch svätý to isté, čo pápež. Napríklad. A viem že keď tomu niekto veľmi veľmi chce veriť tak on tomu uveri aj jeho bratia a sestry tomu uveria a budú o tom na 1000% presvedceni. Keď veľmi, veľmi, chcu. Zbytok sveta si len bude ťukať na čelo, pretože im sa to bude javiť presne naopak. A preto máme toľko náboženstiev.