Kam směřuje ateismus?

[Homo Sapiens]

Rozsudok o bohu je viera. Bud v neho veris alebo neveris. To je kazdeho vlastny sud.

[Neregistrovaný]

A kto bude súdiť boha?

A ktoreho ? Je ich tak vela. Tolko, kolko je predstav ludi o Bohu. My sme si ho vytvorili a my ho mozeme aj sudit.

Mám na mysli JHVH, toho o ktorom píše Viktor. Toho, ktorý nedodržiava zmluvy. Film Boh pred súdom popisuje príbeh, v ktorom sa židia v koncentračnom tábore v Osvienčime deň pred poslaním do plynu rozhodli podľa židovskej tradície zvolať súd a obvinili v tomto prípade Boha za to, že nedodržal Zmluvu, ktorú s nimi spísal. Dokonca tu bolo aj zamyslenie sa nad tým, komu Boh nadržiava a koho trestá.

[Neregistrovaný]

Možná v tom Vůbec nemá Bůh JHVH prsty, to jen literární autoři a jiní kteří rozhodli že tato díla příběhy a popisy Boha ,,kanonizují".
Skutečný Bůh může být částečně či zcela jiný.

[Neregistrovaný]

Možná v tom Vůbec nemá Bůh JHVH prsty, to jen literární autoři a jiní kteří rozhodli že tato díla příběhy a popisy Boha ,,kanonizují".
Skutečný Bůh může být částečně či zcela jiný.

Potom sa môžeme baviť o deizme. Boh ako architekt, ktorý nezasahuje.

[Neregistrovaný]

Ne nutně. Jen neberu rovnítko že osobní Bůh = JHVH nebo celkově ten biblický, který má velice proměnlivý charakter.

Očekávám od Boha více konzistence a nestrannosti vůči zbytku existence. Výpovědi z bible jsou chaotické jakoby si Bůh házel mincí jakou nohou vstane z postele.

[Neregistrovaný]

Ne nutně. Jen neberu rovnítko že osobní Bůh = JHVH nebo celkově ten biblický, který má velice proměnlivý charakter.

Očekávám od Boha více konzistence a nestrannosti vůči zbytku existence. Výpovědi z bible jsou chaotické jakoby si Bůh házel mincí jakou nohou vstane z postele.

Keby Bibliu písal jeden autor, možno by bol konzistentný. V Novom Zákone bolo potrebné Boha viac "poľudštiť". Kým Starý Zákon je o strachu z božstva, Nový Zákon viac o láske a odpúšťaní. Ale je to všetko iba teória. Prax ukazuje niečo iné. Nikdy nepochopíme zmysel utrpenia aj keby sme chceli. Vždy tam visí veľký otáznik. Židia majú historickú skúsenosť, ktorá ich viedla k ateizmu alebo agnosticizmu.

[Host]

Rozsudok o bohu je viera. Bud v neho veris alebo neveris. To je kazdeho vlastny sud.

To, či verím alebo neverím, že za dverami stojí tiger, nijako neovplyvňuje fakt, či tam ten tiger skutočne je. Ak Boh existuje, existuje nezávisle od nášho úsudku. Ak neexistuje, viera ho nestvorí. Pravda teda nie je otázkou voľby, ale faktov.

Viera nie je len hod mincou verím/neverím. Mnohí ľudia sa rozhodujú na základe filozofických argumentov, historických dôkazov alebo vedeckých pozorovaní. Nazvať to vlastným súdom bez potreby zdôvodnenia zbavuje túto tému intelektuálnej hĺbky. Aj viera alebo ateizmus by mala byť podložená hľadaním odpovedí, nielen pocitom.

Ak je to skutočne len náš súd, potom je racionálnejšie staviť na vieru. Ak veríš a Boh je, získaš všetko. Ak neveríš a je, stratíš všetko. Ak nie je, v oboch prípadoch sa po smrti nič nedeje. Teda ten súd' má svoje praktické dôsledky.

[Neregistrovaný]

Takže Pascalova stávka. Pre mňa je lepšie ,ak chcem byť sám k sebe úprimný, staviť na neexistenciu JHVH alebo agnosticizmus. V opačnom prípade by to bolo predstieranie náboženského života z vypočítavosti. Pokiaľ je Boh vševedúci, pozná počet vlasov na našej hlave a vidí do srdca, tak by to bolo z mojej strany veľmi hlúpe. Ďalší zásadný problém by bol, akú cirkev si vybrať?
Podľa dostupnosti v mojom bydlisku? Podľa počtu veriacich? Na tieto otázky mi Boh nedá odpoveď.

[Homo Sapiens]

Rozsudok o bohu je viera. Bud v neho veris alebo neveris. To je kazdeho vlastny sud.

To, či verím alebo neverím, že za dverami stojí tiger, nijako neovplyvňuje fakt, či tam ten tiger skutočne je. Ak Boh existuje, existuje nezávisle od nášho úsudku. Ak neexistuje, viera ho nestvorí. Pravda teda nie je otázkou voľby, ale faktov.

Viera nie je len hod mincou verím/neverím. Mnohí ľudia sa rozhodujú na základe filozofických argumentov, historických dôkazov alebo vedeckých pozorovaní. Nazvať to vlastným súdom bez potreby zdôvodnenia zbavuje túto tému intelektuálnej hĺbky. Aj viera alebo ateizmus by mala byť podložená hľadaním odpovedí, nielen pocitom.

Ak je to skutočne len náš súd, potom je racionálnejšie staviť na vieru. Ak veríš a Boh je, získaš všetko. Ak neveríš a je, stratíš všetko. Ak nie je, v oboch prípadoch sa po smrti nič nedeje. Teda ten súd' má svoje praktické dôsledky.

Tiger je skutočný, ja som ho už videl. Je pravda, že tiger tam bude, tak či tak. No Boh nie. Ak v neho veríš, bude tam. Môžeš to odprisahat. A ak neveríš, nehrá v Tvojom živote žiadnu rolu, prosto tam nebude. Pri tigrovi existuje objektívne kritérium či je alebo nie je. Pri Bohu je to len subjektívne. Objektívna pravda tu neexistuje.

[Homo Sapiens]

Takže Pascalova stávka. Pre mňa je lepšie ,ak chcem byť sám k sebe úprimný, staviť na neexistenciu JHVH alebo agnosticizmus. V opačnom prípade by to bolo predstieranie náboženského života z vypočítavosti. Pokiaľ je Boh vševedúci, pozná počet vlasov na našej hlave a vidí do srdca, tak by to bolo z mojej strany veľmi hlúpe. Ďalší zásadný problém by bol, akú cirkev si vybrať?
Podľa dostupnosti v mojom bydlisku? Podľa počtu veriacich? Na tieto otázky mi Boh nedá odpoveď.

a aj tak nruveris
Zaujímavý argument. Ak Boh existuje, potom pozná že v neho veríš iba naoko. A si zase nahraty. No je to ešte horsie. Nemôžeš v neho začať veriť len preto že je to výhodné. Viktor sa vo všetkom mýli, ale v jednej veci má úplnú pravdu. Ty sa nemôžeš sám rozhodnúť sám, či veríš alebo nie. To sa Ti proste stane. Ak neveríš, môžeš sa rozkrajat, aj tak nedokážeš uverit. A ak veríš, potom aj tak nemôžeš len z vlastnej vôle prestať veriť. Viera a neviera je niečo, čo sa ti stane, ale vybrať si to nemôžeš.