Kam směřuje ateismus?

[Neregistrovaný]

Skúsim ti odpovedať od konca. Ako prebieha proces, kedy človek začne veriť? Je to pôsobenie nadprirodzenej sily? Nie. Začína sa to indoktrináciou od detstva, teda vo väčšine prípadov. Príbeh apoštola Pavla, jeho obrátenie je výnimka.
Moslimský chlapec nemá vnuknutie, že sa má modliť k Ježišovi a čítať Bibliu. Mladý adventista si nepovie, že islam mu dáva zmysel. Ani nevymení Bibliu za Knihu Mormonovu.
Všetci sme sa narodili ako ateisti. Našu vieru formovali rodičia, prostredie, kultúra v ktorej sme vyrastali. Či prestaneš veriť, je tvoje vlastné rozhodnutie. Je to vystúpenie z komfortnej zóny.

[Host]

Rozsudok o bohu je viera. Bud v neho veris alebo neveris. To je kazdeho vlastny sud.

To, či verím alebo neverím, že za dverami stojí tiger, nijako neovplyvňuje fakt, či tam ten tiger skutočne je. Ak Boh existuje, existuje nezávisle od nášho úsudku. Ak neexistuje, viera ho nestvorí. Pravda teda nie je otázkou voľby, ale faktov.

Viera nie je len hod mincou verím/neverím. Mnohí ľudia sa rozhodujú na základe filozofických argumentov, historických dôkazov alebo vedeckých pozorovaní. Nazvať to vlastným súdom bez potreby zdôvodnenia zbavuje túto tému intelektuálnej hĺbky. Aj viera alebo ateizmus by mala byť podložená hľadaním odpovedí, nielen pocitom.

Ak je to skutočne len náš súd, potom je racionálnejšie staviť na vieru. Ak veríš a Boh je, získaš všetko. Ak neveríš a je, stratíš všetko. Ak nie je, v oboch prípadoch sa po smrti nič nedeje. Teda ten súd' má svoje praktické dôsledky.

Tiger je skutočný, ja som ho už videl. Je pravda, že tiger tam bude, tak či tak. No Boh nie. Ak v neho veríš, bude tam. Môžeš to odprisahat. A ak neveríš, nehrá v Tvojom živote žiadnu rolu, prosto tam nebude. Pri tigrovi existuje objektívne kritérium či je alebo nie je. Pri Bohu je to len subjektívne. Objektívna pravda tu neexistuje.

Ak by s ľudstvom zanikol aj Boh, znamená to, že Boh nikdy nebol Bohom, ale len našou spoločnou predstavou (ako napr. hodnota peňazí alebo pravidlá šachu).
Týmto prístupom robíme z Boha imaginárneho priateľa. Ak povieme, že niečo existuje len vtedy, keď v to veríme, rezignujeme na hľadanie pravdy a nahrádzame ju užitočnosťou. To, že v niečo verím a ovplyvňuje to môj život, ešte neznamená, že je to pravdivé – znamená to len, že je to pre mňa psychologicky reálne.
Boh možno neexistuje ako fyzický objekt, ale viera v neho buduje katedrály, spúšťa vojny a mení zákony. V tomto zmysle je Boh objektívny v sociálnom priestore. Nemôžeme povedať, že tam prosto nebude, pretože jeho vplyv na svet okolo teba je prítomný, či už v neho osobne veríš, alebo nie.